Japonská burza zažila v posledných dňoch niekoľko otrasov. Situácia sa v vo štvrtok minulý týždeň dostala až tak ďaleko, že kvoli pádu na indexe Nikkei musel trhy ukľudňovať až samotný minister financií. Čo za tým stálo? Je to dôkaz toho, že v Japonsku sa tvoria bubliny?
Príčina vysokej volatility v Japonsku je uvoľnená menová politika japonskej centrálnej banky (BOJ), ktorá na nátlak vlády tlačí peniaze, skupuje potom štátne dlhopisy a ďalej intervenuje na trhoch, čo spôsobuje silné distorzie. Japonský jen oslabil v dôsledku tejto politiky od novembra o tretinu, akcie naopak posilnili až o 80%. Výnosy z dlhopisov majú namierené nahor už od začiatku apríla, kedy vystúpil nový šéf BOJ Kuroda s oznámením reálnej intervencie v prepočte okolo 70 miliárd dolárov mesačne. Od tej doby sa požadované výnosy z desaťročných dlhopisov vzrástli o 110%! Pre Japonsko ako pre najviac zadlženú vyspelú krajinu, kde by sa dlh k HDP mal na konci roka vyšplhať na 240%, je to vážny problém.
Masívne kvantitatívne uvoľňovanie sa kryje s ďalším trendom - výnosy na tamojších dlhopisoch začínajú stúpať. Znamená to, že "Abenomics" zlyháva?
Abenomics je omyl už od začiatku. Jedná sa o krátkodobý stimul, ktorý svoju intenzitou zatieňuje aj americký Federal Reserve (FED). Japonsko chce infláciu a návrat na rastovú trajektóriu. Malo by však byť moc opatrné, čože to vlastne chce. Vyššia inflácia znamená vyššiu požadovaný výnos z dlhopisov. Už v súčasnosti dáva Japonsko viac ako polovicu daňových príjmov na splátku dlhov. Len ľahký pohyb požadovaných úrokov nahor má tak zásadný vplyv. Japonsko musí v nasledujúcich piatich rokoch prerolovať (vymeniť starý dlh za nový) 60% svojho dlhu. Navyše kvôli vysokej volatilite sa musia japonských bondov vzdávať aj tradičné kupci kvôli zachovaniu zdravých finančných ukazovateľov. Problém tak môže rýchlo prerásť cez hlavu a centrálny plánovači v Japonsku si s ním nebudú možno vedieť poradiť.
Znepokojujúce sú i dáta z obchodu. Oslabovanie jenu, v súvislosti s ktorým mnohí hovorili o menových vojnách, neprináša želané výsledky. Obchodná bilancia krajiny je negatívna už ôsmy mesiac po sebe. Prečo krajine slabšia mena nepomáha?
Slabšia mena je pozitívnym stimulom zvlášť pre exportérov, ktorý však má určité oneskorenie. A ponechajme teraz bokom, že zdražuje dovoz spotrebného tovaru a obyčajní Japonci týmto kanálom chudobnejú. Ide tiež a drahší dovoz surovín, pretože Japonsko musí dovážať všetko od priemyselných kovov po ropu. Tieto náklady sa začnú postupne zahryzávať do finančných výsledkov firiem. A tam, kde tieto vstupy tvoria podstatnú časť nákladov a svoje výrobky neexportujú, tak tam sa drahé suroviny zahryznú do finančných výkazov ako prvé. Pozitívnou správou pre Japonsko je, že vďaka spomaleniu Číny majú suroviny v posledných mesiacoch skôr tendenciu k poklesu.
Japonská populácia extrémne rýchlo starne, dlh ostáva obrovský - največší spomedzi rozvinutých krajín. Dočkáme sa z tejto krajiny ešte vôbec nejakých dobrých správ? Alebo ju čaká postupný úpadok?
Vývoj finančných ukazovateľov nie je v prípade Japonska priaznivý už mnoho rokov. Určité "zaostávanie" zvýraznil tiež rast ďalších ázijských ekonomiky ako Číny, Taiwanu alebo Južnej Kórei. Hovorí sa tiež, že nie je dobrého investora, ktorý by sa nespálil na špekuláciách na pád Japonska. Tejto krajine sa už darí utekať z ekonomických šlamastík dlhé roky a ja by som na rýchly pád tejto krajiny nevsadil. Na druhú stranu súčasný program Abenomics vyzerá ako dláždená cesta do pekiel. Vydláždená dobrými úmyslami.
|
Jiří Tyleček Analytik X-trade Brokers |