Kvantitatívne uvoľňovanie alebo tlačenie peňazí, neprešlo schvaľovaním v ECB tak hladko, ako to na prvý pohľad vyzeralo. Podľa záznamu januárovej schôdzky guvernérov centrálnych bánk krajín eurozóny, s ním niektorí členovia nesúhlasili. Pre ECB je to tak trochu historická chvíľa. Takto blízko nechala verejnosť nazrieť po prvý raz.
Nebolo to jednohlasné
Zo súhrnu schôdzky sa môžeme napríklad dočítať, že "Rada guvernérov bola upozornená, že by mala byť obozretná pred možnými dôsledkami na finančnú stabilitu" a tiež na "hrozbu zlého oceňovania rizík kvôli efektu prelievania". Pri jednotlivých názoroch nie sú uvedené mená.
Po zasadnutí šéf ECB Mario Draghi povedal, že guvernéri sa "jednomyseľne" zhodli, že je kvantitatívne uvoľňovanie oprávnený politický nástroj, ale iba "veľká väčšina" ho chcela spustiť hneď. Proti "tlačeniu peňazí" bojoval guvernér nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann, ale tiež Holanďan Klaas Knot, Rakúšan Ewald Nowotny a Estónec Ardo Hansson.
ECB zverejňuje posledná
Záznamy z rokovaní zverejňujú už takmer všetky kľúčové centrálne banky - americká, anglická i japonská. ECB sa ale bála, že vyjadrenie guvernérov ich môže dostať pod tlak v ich domovských krajinách, kde sa ich budú snažiť ovplyvňovať. Rada guvernérov totiž musí hľadať optimálne riešenie pre súčasnú makroekonomickú situáciu v celej eurozóne, a nie pre jednotlivé krajiny.
O zverejňovaní záznamov nakoniec rozhodla ECB vlani v júli s tým, že sa začne od roku 2015. Šéf Draghi neskôr vysvetlil prečo sa rozhodli záznamy zverejňovať a prečo vo forme súhrnov: "Po prvé je potrebné udržať nezávislosť členov Rady guvernérov, po druhé musíme udržať úprimnosť a otvorenosť rokovania a potretie, čo je možno najdôležitejšie, je treba informovať trhy, aby si mohli lepšie vysvetľovať naše monetárne rozhodnutia."