Prvá čínska nákladná loď vyplávala do holandského Rotterdamu okolo severných hraníc Ruska. Čínski obchodníci počítajú s tým, že bude v Európe o pätnásť dní rýchlejšie, než keby išla cez Suezský prieplav. Čínski obchodníci vyslali prvú loď do Severného ľadového oceánu. Plnia tak sny moreplavca Francisa Drakea, ktorý už v šestnástom storočí premýšľal o tom, ako si práve tadiaľ skráti cestu k tovaru v južnej Ázii. Lenže obchodnú cestu medzi severným pólom a Ruskom brzdil nepriepustný ľad.
Topenie ľadu ušetrí náklady
Ten sa však v posledných rokoch postupne mení na vodu a po Rusoch to začínajú využívať aj obchodníci z Číny. Ich obchodovanie s Európou sa tak môže výrazne uľahčiť - počítajú s tým, že takzvaná severovýchodná cesta cez Beringovu úžinu okolo severnej hranice Ruska môže byť až o pätnásť dní rýchlejšia ako doteraz využívaná trasa okolo indonézskych ostrovov, cez Suezský prieplav a Stredozemné more.
Pionierom trasy je 19 tisíc ton ťažká loď Jung Šeng, ktorá vyplávala 5. augusta z prístavu Dalian na severovýchode krajiny. Patrí štátnej spoločnosti Cosco Group a namierené má do najväčšieho európskeho prístavu v holandskom Rotterdame. Jej trasa má byť jednoduchšia než južný variant. Je priamejšia a na trase tiež obchodníkov neohrozujú somálski piráti.
Prví boli Rusi
Plavbu Severným ľadovým oceánom využili ako prví Rusi. Po štúdiu tamojších klimatológov v auguste 2011 sa medzi kedysi nepriepustný ľad vydali práve ruské lode. Napríklad ropný gigant Gazprom vyslal na sklonku minulého roka touto trasou tanker Ob River, ktorý z Ruska do Európy prepravoval stlačený kvapalný plyn LNG. Doprovod mu robili ruské ľadoborce.
Gazprom chce využitím severnej cesty ušetriť značnú sumu. "Vďaka nej ušetríme 40 percent vzdialenosti. Znížime teda o štyridsať percent množstvo použitého paliva," opísal vtedy pre BBC Tony Lauritzen, riaditeľ gréckej firmy Dynagas, ktorá tanker aj s posádkou Gazpromu prenajíma.
pav, ihned.cz