Sedem smrteľných hriechov investovania

Udalosti posledných piatich rokov, kedy svet zasiahla finančná, dlhová, bankové a ďalšie krízy, mali byť pre investorov veľkou školou. Napriek tomu mnohí stále opakujú tie isté chyby a, ako prv, podliehajú zlým vzorcom správania. Bez rozmyslu sa rútia za módnymi trendami, nechávajú sa strhnúť davom, dívajú sa slepo do minulosti, nevenujú pozornosť dôležitým detailom a nikdy nemajú dosť.

Denník Wall Street Journal tému konzultoval s psychológmi a správcami portfólií a prišiel so siedmimi najväčšími a najtypickejšími hriechmi, ktorých sa ľudia na finančných trhoch dopúšťajú. Ponúka tiež rady, ako sa pred nimi uchrániť.

1) Netrpezlivosť a naháňačka za minulými výnosmi
Viera v to, že výkonnosť akcie, komodity alebo fondu z posledného roka či dvoch je nejako smerodajná pre budúci vývoj, je podľa odborníkov jednou z najväčších pascí investovania. Než vypukla finančná kríza, ľudia vložili obrovské prostriedky do realitného trhu v presvedčení, že ceny domov nemôžu nikdy klesnúť. Podobne tomu bolo so zlatom, ktoré zdražovalo desaťročia a obzvlášť v posledných rokoch sa okolo neho rozbehla masívna propagačná kampaň v médiách i odborných publikáciách.

Liekom na bezhlavé nasledovanie minuloročných tabuliek je podľa finančných poradcov pohľad na vývoj sledovaného aktíva v oveľa dlhšej perspektíve. Grafy historických cien hocikedy pomôžu otvoriť oči. Zlato síce zdražovalo od roku 2001 až donedávna, ale dlhodobo zaostáva za akciami a sotva drží tempo s infláciou.

Investori tiež nezriedka nedosahujú ani výnosov ponúkaných v priemere podielovými fondmi. Nastúpia do nich totiž, až keď sa fondom začína veľa dariť, a vystupujú krátko potom, čo výkonnosť klesne. Vo výsledku prepasú počiatočné zisky a zaregistrujú väčšie straty. Podľa konzultantskej spoločnosti Morningstar predstavoval priemerný výnos amerických akciových podielových fondov v posledných 15 rokoch 6,6 % ročne, zatiaľ čo individuálni investori si v týchto fondoch prišli len na 4,6 %.

Lepšie je preto zachovať chladnú hlavu a nenechať sa zlákať zavádzajúcou reklamou ponúkajúcov najnovšie žeravé investičné tipy .

2) Pýcha a prílišná sebaistota
Pán Smith si chcel zaobstarať akcie Miscrosoftu pri ich IPO v roku 1986. Keďže počas prvého dňa obchodovania cena vystrelila z 21 USD na 27 USD za kus, rozhodol sa počkať na korekciu. Lenže tá nikdy neprišla, a tak pán Smith premárnil slušnú príležitosť a len sledoval, ako sa titul šplhá až k 60 USD za kus v roku 1999.

Investori, obzvlášť nováčikovia, by si nemali nahovárať, že o finančných trhoch alebo situácii konkrétnej firmy či produktu vedia viac než v skutočnosti. Zdravá dávka pochybností a pokory nikdy neuškodí. Najlepším pomocníkom je spravidla názor nezaujaté tretej strany. Môže sa jednať o finančného poradcu, blízkeho kamaráta či príbuzného, ktorý nebude dopadom rozhodnutia priamo ovplyvnený. Niektorí sa združujú v spolkoch, iní navštevujú semináre alebo konferencie. Dôležité je neuzatvárať sa pred názormi druhých.

3 ) Lenivosť a poplatky
Investori často nedávajú pozor na detaily. Vidia slávne meno v čele fondu alebo výnosy z posledných rokov a už sa nezaujímajú o poplatky a ďalšie náklady s investíciou spojené. Namiesto aby si zaobstarali lacný indexový fond, ktorý iba sleduje vývoj jedného podkladového inštrumentu (napr. S & P 500) a na výdavkoch z výnosu odpočíta iba 0,05 %, kúpia si podielové listy v aktívne spravovanom fonde a nechajú sa zbytočne oberať. Podľa mnohých štúdií pritom drahšie fondy spravidla zaostávajú za lacnejšou konkurenciou.

4) Závisť a túžba po výnimočnosti
Čo je lepšie ako skvelá príležitosť? Skvelá príležitosť ponúkaná iba vám? Pred IPO Facebooku zažili správcovia portfólií návaly ľudí túžiacich po akciách trendami sociálnej siete. Skutočnosť, že k dispozícii bolo len obmedzené množstvo akcií, vraj horúčku len umocňovala. "Vyvolení šťastlivci" potom sledovali, ako cena klesá z upisovacích 38 USD pod 20 USD za akciu.

Princíp exkluzivity pre lákanie ďalších a ďalších nebohých dušičiek do svojej pyramídovej hry uplatňoval aj Bernard Madoff, ktorý si odpykáva 150 rokov (už len 145) žalára za podfuk storočia. Madoff nebol žiadny amatér, do svojho klubu prijímal len obmedzený počet klientov ročne.

5) Zlosť a neschopnosť priznať vlastnú chybu
Prehrávať peniaze na burze sa nepáči nikomu. Ľudia nakúpia za 100 USD, s nervami na krajíčku sledujú prepad na polovicu, potom tretinu. Ale nepredajú - a čakajú na zázrak. Averzia voči stratám, ako jav nazývajú psychológovia, je veľmi častým javom. Množstvo investorov sa ako kliešte držali prepadajúcich technologických titulov po roku 2000 a akcií bánk po roku 2007.

Neschopnosť priznať si chybu a zmieriť sa so stratou môže byť pre portfólio zničujúce. Investori by sa preto nemali obzerať len na technickú analýzu či dokonalú znalosť finančných výkazov vyvolenej firmy, ale brať do úvahy celkovú makroekonomickú situáciu.

6) Nenásytnosť a neschopnosť odriekania
Prečo sa obmedzovať, keď život ponúka toľko úžasných lákadiel a príležitostí už teraz? Dovolenka v Karibiku, domáce kino, nadupaný športiak - a tak by šlo v možnostiach minúť peniaze, ktoré by sme mohli potrebovať, alebo dokonca ešte nemáme, pokračovať ďalej.

Nízka úroveň úspor je v rade rozvinutých ekonomík považovaná za vážny problém. Ľudia vnímajú dôchodok ako niečo veľmi vzdialeného, čo sa ich zatiaľ vôbec netýka. Niekde sa spoliehajú na štát, niekde pred otázkou živobytia v starobe jednoducho zatvárajú oči. Mali by si ale skúsiť odpovedať napríklad na to, ako si predstavujú svoj ​​životný štýl po odchode z pracovného procesu, či len kedy by k tomu mohlo dôjsť .Niektorí potom dospievajú k šokujúcemu zisteniu ,že za x rokov ,ktoré im zostávajú, si už toľko našetriť nestihnú .

7) Lakomosť a stádové myslenie
Keď sa burzy v roku 2008 rúcali, investori brali hromadne do zajačích a prevádzali celé portfólio na hotovosť. To isté sa teraz deje na dlhopisovom trhu, ktorý sa otriasa kvôli obavám z vplyvu obmedzovania QE.

Najlepšou obranou proti panickým výpredajom či nákupným horúčkam je dlhodobý, premyslený investičný plán, ktorého sa treba držať bez ohľadu na mediálny humbuk okolo udalostí všedného dňa. Investori by si mali urobiť jasno v tom, akú časť portfólia chcú držať v akciách, dlhopisoch a ďalších aktívach a s akými výnosmi počítajú. Mierne úpravy sú možné, ale skôr v rádoch jednotiek percent.