Dánsko (na snímke premié, najchudobnejší z bohatých škandinávskych ekonomík, už nemôže ďalej obyvateľstvo zahŕňať štedrou štátnou pomocou, na ktorú boli ľudia v posledných desaťročiach zvyknutí. "Žijeme vo svete globálnej súťaže o pracovné miesta," konštatuje k tomu dánsky minister financií Bjarne Corydon (na snímke).
K reforme sociálneho štátu núti dánsku vládu hospodárska stagnácia a zväčšujúci sa deficit rozpočtu. Aby si krajina udržala rešpekt investorov a rating na najvyššom stupni, musí podľa Corydona znížiť výdavky.
Dáni, ktorí sú rovnako ako Švédi a Nóri zvyknutí na vysokú podporu v nezamestnanosti a štátom platené školstvo, zdravotníctvo a ďalšie služby, si vraj majú uvedomiť , že tieto privilégiá niečo stoja. "Môžeme míňať viac, ak sme za to ochotní zaplatiť. Ale cenou za to by bola nedôvera a neistota, " myslí si minister.
Závislosť na pomoci štátu by mohla podkopať konkurencieschopnosť voči krajinám, kde sú ľudia ochotní pracovať viac a za menej peňazí. Medzi rokmi 2000 a 2012 klesla podľa štatistík OECD priemerná odpracovaná doba v krajine o osem percent. Vlani Dáni v práci strávili 1431 hodín, o 24 % menej, ako je priemer rozvinutých ekonomík. Jednotkové náklady práce pritom v rovnakom období vzrástli o 30 %. Dánski obchodní partneri zaznamenali len 11 % rast nákladov.
Rovnako ako ďalšie ekonomiky aj Dánsko v posledných desiatich rokoch prežilo realitný boom, z ktorého následkov sa doteraz nespamätalo. Od roku 2007 sa priemerné ceny domov zosunuli o 20 % , mzdy však podľa OECD neklesli dostatočne. HDP vlani vykázalo polpercentnú kontrakciu. Pomery na trhu práce ovplyvňuje veľkorysá úroveň štátnej podpory v nezamestnanosti. Tento týždeň zverejnená správa ministerstva hospodárstva vypočítava, že 250 tisíc ľudí nemá dôvod vzdávať sa podpory a hľadať si miesto. Počet zamestnaných činí 2,6 milióna.
Celonárodnú diskusiu o sociálnom štáte spustilo rozhlasové interview s Robertom Nielsenom , prezývaným " Leňoch Robert ", ktorý vyhlásil, že mu život na účet štátu vyhovuje a že nemá záujem o prácu, ktorá ho nebude napĺňať. Vládna koalícia pod vedením sociálnych demokratov, ktorá je pri moci od roku 2011, presadila niektoré zoštíhľovacie opatrenia, vrátane zníženia doby poberania nezamestnaneckej podpory zo štyroch na dva roky. Školská reforma, v rámci ktorej musia učitelia v práci bezplatne tráviť viac času, viedla ku štvortýždňovému štrajku, kvôli ktorej niekoľko pracujúcich rodičov muselo zostať doma. Podľa banky Nordea štrajk mohol prispieť k tomu , že dánsky HDP v druhom kvartáli tohto roka ďalej klesal.
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Vzdelanie už nie je dobrou investíciou? |
Popularita sociálnych demokratov potom spadla na storočné minimum. Na recesiu vláda zareagovala znížením korporátnej dane a tiež ďalších daní. V snahe o vytvorenie nových pracovných miest plánuje v budúcom roku vydať v prepočte osem milárd dolárov na nové cesty, diaľnice a nemocnice. Vďaka nízkemu dlhu sa krajine darí udržať výnos svojich dlhopisov tesne nad referenčnými nemeckými bundami.
Corydon nie je priaznivcom teórií o úplnom zániku sociálneho štátu v nehostinnom globalizovanom svete. Sociálny štát by si však mal starostlivo vybrať, ktoré služby uprednostniť. Na prvé miesto podľa neho patrí vzdelanie, ktoré ľuďom otvorí cestu k dobrej práci, a zdravotníctvo. "Tí , ktorí hovoria , že sociálny štát je na konci svojich síl , sa mýlia rovnako ako tí, ktorí varujú, že ho modernizácia zabije," myslí si Corydon.
( Zdroje : Bloomberg , Trading Economics )
Václav Trejbal
analytik Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz