Venezuela, Brazília, Grécko či Rusko. Práve tieto krajiny majú byť podľa najnovšieho prieskumu agentúry Bloomberg ekonomickými porazenými roka 2016. Všetkým týmto štátom hrozí, že sa prepadnú alebo budú pokračovať v recesii.
Spomínané krajiny majú niektoré spoločné znaky. Buď vyvážajú ropu, prípadne iné suroviny, ktorých ceny sa v poslednom čase prepadli. Tiež majú vážne ekonomické či vnútropolitické problémy. „Ekonomický vývoj v krajinách, ktorých štátne rozpočty sú do veľkej miery závislé od predaja ropy, bude aj v roku 2016 značne napätý,“ potvrdzuje Peter Štadler, riaditeľ Wealth Effect Management. Naopak, nižšie výdavky na ropné produkty budú zvyšovať rast spotrebiteľského sektora v krajinách, ktoré sú jej dovozcami. Budú tak podporovať ekonomický rast najmä v eurozóne, v Japonsku či v USA.
Na druhej strane, výrazný rast hospodárstva nad šiestimi percentami by sa mal objaviť v Indii, Vietname a Číne. Medzi rýchlo rastúce ekonomiky patrí aj Bangladéš, Panama či Uganda, teda štáty, ktoré by sme k úspešným veľmi nezaradili. Ich spoločné znaky sú v tom, že ponúkajú lacnú pracovnú silu, čím priťahujú zahraničných investorov. Masívne investujú do infraštruktúry a rastie im stredná vrstva obyvateľstva.
Svetová banka predpovedá na rok 2016 globálny rast o 2,9 percenta, čo je o niečo viac ako 2,4 percenta v minulom roku. „Rast v rozvíjajúcich sa krajinách síce trocha spomalí, ale to bude vyvážené rýchlejším rastom vyspelých ekonomík,“ tvrdí vo svojej najnovšej prognóze Svetová banka.
Porazená Venezuela
Medzi 93 krajinami, ktoré boli zahrnuté do prieskumu, je na tom ekonomicky najhoršie Venezuela. Analytici jej predpovedajú spomalenie ekonomiky v tomto roku až o 3,3 percenta. Môže za to najmä politika ľavicového prezidenta Nicolasa Madura, ktorý pokračuje v spôsobe vládnutia svojho predchodcu Huga Cháveza. Podobne ako on znárodňuje podniky a odstrašuje zahraničných investorov. To viedlo k tomu, že v tejto juhoamerickej krajine chýbajú na trhu základné potraviny a lieky. Zatiaľ posledným úderom bolo piatkové vyhlásenie ekonomického stavu núdze.
Hospodárstvo navyše zráža na kolená aj klesajúca cena ropy. Práve od nej je Venezuela veľmi závislá, keďže tvorí až 95 percent jej exportu. Na konci minulého roka však zvíťazila vo Venezuele vo voľbách pravicová opozícia, analytici preto dúfajú v zlepšenie jej situácie. Inflácia v tejto krajine v roku 2015 bola nad 100 percentami a nezamestnanosť sa blížila k 20 percentám.
Medzi top desiatimi najpomalšie rastúcimi ekonomikami sú aj ďalšie tri krajiny z Južnej Ameriky. Na nelichotivom druhom mieste spomedzi porazených je Brazília. Jej hospodárstvo sa prepadá kvôli páde ceny železnej rudy, ktorú krajina vo veľkom exportuje. Tento najväčší štát južnej Ameriky tiež trpí veľkým zadlžením. Ratingové agentúry v minulom roku ohodnotili jej dlhopisy ako „junk“. Analytici predpokladajú, že je až 75-percentná šanca, že sa v tomto roku brazílska ekonomika prepadne o 2,5 percenta. Nulový rast pritom hrozí aj Argentíne. Experti dokonca hovoria o 60-percentnej pravdepodobnosti, že sa krajina prepadne do recesie.
Pomalý rast Európy
Podľa ekonómov je až 60-percentná šanca, že sa Ukrajina prepadne do recesie. Je veľmi zadlžená, navyše jej silné priemyselné odvetvia na východe sú kvôli nepokojom medzi separatistami a vládou skoro úplne odstavené. Medzi top desať najmenej rastúcich krajín sa v tomto roku zaradia aj Fínsko a Švajčiarsko. Ekonomika severskej krajiny trpí tým, že je úzko nadviazaná na Rusko, ktoré má tiež ekonomické problémy. Švajčiarsko spomaľuje preto, lebo tamojší frank je stále veľmi silná mena oproti euru, čím sa predražuje export a turizmus krajiny.
Ďalší rok v recesii hrozí aj Grécku. Ekonómovia si nemyslia, že záchranné balíčky z eurozóny naštartujú jeho chradnúcu ekonomiku tak skoro na cestu rastu. Grécko je totiž stále vysoko zadlžené. Jeho banky sú len čiastočne rekapitalizované a priemysel trpí neefektivitou. Navyše Grécky rozpočet je napätý aj kvôli vyšším výdavkom na obranu hraníc kvôli utečeneckej kríze zo Sýrie.
Rusko by malo pokračovať v recesii v tomto roku, i keď miernejšej ako vlani. Jeho hospodárstvo bude naďalej trpieť ekonomickými sankciami Západu a závislosťou od exportu ropy. Krajiny exportujúce ropu ako Saudská Arábia, Venezuela či Rusko majú spoločný jeden kľúčový faktor, a to je centrálne vedenie štátu. „Investície alokujú nie na ekonomickej báze, ale na báze politickej, čo v čase výrazného a dlhodobého poklesu cien ropy prináša ekonomický úpadok. Ostatné ekonomické sektory totiž nie sú schopné svojím rastom efektívne vykompenzovať výpadky príjmov z predaja ropy,“ vysvetľuje Štadler.