Humanitárna pomoc po novom. Veľmoci z Afriky viac berú, ako jej dávajú

Veľmoci sa v posledných rokoch predháňajú v miliardových sumách napumpovaných do afrických ekonomík. Príliš sa však nehovorí o tom, že si z Afriky aj mnohé berú. Situácia došla až do takej fázy, že príjmy svetových veľmocí z Afriky už prevyšujú výšku humanitárnej pomoci, upozorňuje nová analýza. 

Štúdia podrobne rozoberajúca ekonomickú bilanciu rozvojových afrických krajín vzišla zo spolupráce niekoľkých mimovládnych organizácií vo Veľkej Británii a Afrike. Do Afriky podľa nej každý rok smeruje oficiálna vládna humanitárna pomoc vo výške 134 miliárd amerických dolárov. 

Obrovské množstvo peňazí vyzerá úplne inak pri pohľade na financie, ktoré západné mocnosti z afrického kontinentu ročne naopak vytiahnu. Tie totiž činia 192 miliárd. Afrika tak ročne stráca 58 miliárd dolárov, vyplýva zo štúdie (jej plné znenie v angličtine si môžete prečítať tu).

V analýze však chýba prepočet, koľko peňazí posielajú do Afriky neziskové organizácie, ktoré fungujú nezávisle od štátnych orgánov, rozdiel medzi sumami preto nemusí byť až taký. 

Do vlastných radov strieľa v štúdii aj britská nezisková organizácia Health Poverty Action. Jej riaditeľ Martin Drewry si myslí, že Veľká Británia sa síce tvári, že Afrike humanitárne pomáha, "v skutočnosti to však slúži len ako dymová clona pre miliardy, ktoré sa (z Afriky) vytiahnu," povedal Drewry servera The Guardian. 

Zahraničné firmy využívajú podmienky v Afrike 
Zo štúdie vyplýva, že najviac trpia africké rozvojové štáty využívaním zahraničných korporácií, ktoré z miestnej ekonomiky ročne vyvedú 46,3 miliardy dolárov. Ich pôsobenie v Afrike sa dá rozdeliť do dvoch kategórií. Buď svoj ​​biznis na africkom kontinente odštartujú takzvane na "zelenej lúke", alebo sa zaviažu využiť takzvané brownfields, teda opustené a nevyužívané budovy a pozemky. Firmy odkupujú také budovy vrátane techniky. 

Od septembra 2011 do marca 2012 sa v Afrike odohralo 236 takýchto obchodov. Jednorazová finančná injekcia do štátnych pokladníc však má dlhodobo skôr negatívny efekt. Zahraničné firmy totiž využívajú mnohoročné daňové úľavy a z konkrétnych výrobných odvetví vytláčajú lokálne spoločnosti. Keď "daňové prázdniny" skončia, firmy sa v mnohých prípadoch presunú inam. 

Dobrým príkladom tohoto modelu je zneužitie ťažiarskeho priemyslu v štáte Guinea, ktorý je na druhom mieste na svete v ťažbe bauxitu. Daň z ťažby sa podľa údajov Medzinárodného menového fondu vo svete pohybuje medzi 45 až 65 percentami. Ročný objem ťažiarskeho priemyslu Guiney je asi 1,4 miliardy dolárov. Tamojšiu ťažbu však ovláda zoskupenie západných spoločností a Guinea tak pri využití daňových úľav získa iba 48 miliónov. 

Na obranu zahraničných spoločností je však nutné podotknúť, že ich aktivity majú v rozvojových krajinách Afriky tiež mnoho pozitívnych aspektov. Vybudovanie tovární miestnym ľuďom ponúknu okrem iného tisícky pracovných miest. Zahraničné spoločnosti potom čoraz častejšie spájajú so vstupom do konkrétneho regiónu aj vybudovanie novej infraštruktúry a modernizáciu dedín. Tieto investície štúdie zanedbáva. 

Pôžičky miesto jednorazových grantov 
Nezanedbateľná časť peňazí z Afriky odteká aj kvôli pôžičkám, ktoré v posledných rokoch zažívajú veľký rozmach. Od roku 2006, kedy si africké krajiny v zahraničí napožičiavali 9,9 miliardy dolárov, objem pôžičiek vzrástol na 23,4 miliardy dolárov v roku 2012. 

Problémom však je, že Medzinárodný menový fond sa na tomto objeme pôžičiek podieľa len z jednej tretiny, zvyšné dve potom majú na svedomí súkromné ​​bankové inštitúcie. 

Tie využívajú mnohokrát kritickú situáciu afrických ekonomík a nasadzujú vysoké úrokové sadzby, ktoré následne spustia začarovaný kruh ďalšieho požičiavania. Ročne tak africké krajiny dajú na splácanie svojich dlhov z minulých rokov 21 miliárd dolárov. 

Stále viac pôžičiek prichádza aj od vlád jednotlivých krajín, najmä Japonska, Nemecka a Francúzska. Tie ich však na verejnosti prezentujú ako nezištnú humanitárnu pomoc. Naviac tieto krajiny kvôli nárastu objemu pôžičiek znižujú množstvo peňazí určených na jednorazové rozvojové granty. Odpustenie časti dlhov v uplynulých rokoch celý problém len odložilo a teraz sa začínajú naplno prejavovať jeho následky. Africké krajiny núti k rozpočtovým škrtom, predajom štátneho majetku a k menej výhodnému požičiavaniu peňazí od súkromných veriteľov. 

Riešenie je podľa ekonómov pomerne jednoduché - Západ by mal ustúpiť od poskytovania veľkých pôžičiek s relatívne vysokou úrokovou sadzbou a skôr podporovať jednorazové účelové granty. Všetky pôžičky sa pochopiteľne regulovať nedá, pri ich poskytovaní by tak mali byť dodržiavané základné pravidlá transparentnosti. Konkrétne využitie požičaných peňazí by mal schvaľovať parlament cieľovej krajiny a v ideálnom prípade by malo dostať posvätenie aj od Medzinárodného menového fondu. 

Daňové úniky a podvody 
Viac ako 35 miliárd dolárov z Afriky každoročne mizne aj kvôli nelegálnej činnosti, čo je o celých 50 percent viac, ako priemer všetkých rozvojových krajín. Paradoxné je, že v afrických štátoch hojne prekvitajúca korupcia vo vládnych sférach sa na tom podieľa iba tromi percentami. Najviac, 60 až 65 percentami, sa na stratách podieľajú daňové úniky súvisiace s využívaním takzvaných daňových rajov. 

Príkladom môže byť napríklad počínanie druhého najväčšieho pivovarského koncernu na svete, britského SABMiller. Ten vlastní okrem iného aj továrne v ghanskej metropole Accra. Tie medzi rokmi 2007 a ​​2012 vykázali príjem na úrovni 60 miliónov libier, výsledné účtovníctvo však uvádzalo stratu. Kúzla s číslami umožnili účelové požičanie peňazí do daňového raja na ostrove Maurícius. Ghane týmto vznikli miliónové straty na vybraných daniach. 

Zbytočné investície a zmeny klímy 
Peniaze Afrika stráca podľa štúdie aj neprimeranými platbami do medzinárodného fondu rezerv. Zo 40 miliárd dolárov investovaných v roku 2003 sa peniaze vložené do fondu v roku 2013 zvýšili na astronomických 215 miliárd. Africké krajiny tak pod nálepkou celosvetovej ekonomickej stability prichádzajú o obrovské sumy, ktoré by mohli byť využité na rozvoj ekonomík a stabilizáciu rozvojových afrických krajín. 

Nezanedbateľná suma každoročne opúšťa Afriku aj v oblasti nezákonného rybolovu, pytliactva a ťažby. Dve miliardy dolárov Afrika stráca na "odlive mozgov". Vyštudovaní mladí ľudia totiž stále častejšie odchádzajú do Európy a Spojených štátov za lepšími podmienkami, ktoré im vo svojej domovine chýbajú aj kvôli nedostatku peňazí na budovanie nemocníc, škôl a ďalších inštitúcií, kde by sa svojím vzdelaním našli uplatnenie. 

Paradoxnej situácii Afrika čelí v oblasti investícií do adaptačných prostriedkov na zmeny klímy. Afrika sa totiž podieľa na emisiách skleníkových plynov len zo štyroch percent, následky klimatických zmien a globálneho otepľovania sa tu však prejavujú najviac a najrýchlejšie. Afrika tak ekonomicky dopláca na klimatické zmeny oveľa viac, než svetové veľmoci vládnuce štatistikám emisií skleníkových plynov, uvádza server The Guardian. 

Drewry na záver obsiahlej štúdie uvádza, že zmena v poskytovaní humanitárnej pomoci je potrebná na mnohých úrovniach. Prostredníctvom regulačných reforiem sa musia zapojiť vlády afrických štátov, zmeny však podľa Drewryho musia nastať aj v samotnej Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). "Musíme sa posunúť za jednoduché poskytovanie humanitárnej pomoci a ísť v ústrety vyššej pravde. Tou je odhalenie skutočných vzťahov medzi chudobnými a bohatými. Musíme tiež postaviť pred zodpovednosť našich (politických) lídrov," myslí si Drewry.