Európou stále hýbe škandál okolo utajovanej správy Európskej centrálnej banky o rozdelení bohatstva v jednotlivých štátoch eurozóny. O tejto správe sme pred pár dňami písali TU. Venuje sa jej v komentári aj analytik Juraj Karpiš TU. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý so škandálom prvý prišiel informuje, že túto explozívnu správu len tak skoro neuvidíme.
Report, na ktorom centrálne banky v sedemnástich štátoch eurozóny pracujú už od roku 2006 má za cieľ zistiť priemernú výšku majetku obyvateľstva a mieru jeho rozloženia medzi jednotlivé sociálne skupiny. Štatistici by totiž mali radi presnejšie dáta, ktoré by im jasnejšie ukázali vplyv zadlžovania a fiškálnej politiky na spotrebu a výšku majetku. Ako hodnotný je váš byt? A vaše auto, šperky a ďalší majetok? A Aké máte dlhy? Odpovede na tieto otázky ukážu v prieskume „čistý“ majetok Európanov, teda všetko ich vlastníctvo očistené od spotrebných úverov či hypoték.
Veľké tajnosti
A zatiaľ čo niektoré štáty svoje čiastkové výsledky zverejnili (ako napríklad susedné Rakúsko, alebo Luxembursko, Taliansko a Španielsko), iné, na čele s Nemeckom, správu utajili. „Je príliš politicky explozívna,“ znie neoficiálne vysvetlenie, ktoré sa denníku podarilo získať z prostredia nemeckej Bundesbanky.
To oficiálne je, že banka výsledky svojej časti správy zverejní na konferencii, ktorá je plánovaná na 21. marec. Tlak verejnosti je totiž veľmi silný.
Podobne argumentuje aj samotná ECB, ktorá má sedemnásť čiastkových správ zosumarizovať a pretaviť do celkového porovnania. „Na správe ešte pracujú naši analytici,“ znie zdôvodnenie, prečo sa k jej výsledkom európska verejnosť ešte nedostala.
Explozívne výsledky
Kedy sa tak stane? Banka zahmlieva a ako potenciálne možný spomína začiatok apríla. Špekulácie hovoria, že v tomto čase by už mala byť po mesiacoch rokovaní odsúhlasená pomoc pre stredomorský Cyprus s kolabujúcim bankovým sektorom svojho času hojne vyhľadávaným bohatými ruskými oligarchami.
ECB totiž tuší, že výsledky správy prinesú kontroverzné výsledky – Juhoeurópania zo štátov čerpajúcich záchranné úvery sú totiž mnohokrát bohatší ako ich náprotivky z veriteľských štátov. Svedčia o tom čiastkové prieskumy, ktoré boli doteraz zverejnené – medián veľkosti majetku Taliana je 164-tisíc eur, kým Rakúšana ani nie polovica, teda 76-tisíc eur. Analytici pritom predpokladajú, že dáta z Nemecka sa budú blížiť skôr k tým rakúskym.
Do správy teda nahliadnuť ešte stále nemôžeme, vieme si však predstaviť, ako približne bude vyzerať. Podobná je totiž už na svete, pre rok 2012 ju vypracovala Credit Suisse, ktorá pri svojej štúdii vychádzala z analýz Oxfordskej univerzity.
Výška majetku obyvateľov eurozóny | Infographics
Údaje sú v tisícoch eur na jedného dospelého obyvateľa(Pre zobrazenie kliknite na danú krajinu). Červenou farbou je označená priemerná výška majetku obyvateľa danej krajiny, žltou jej medián. Čím je väčší rozdiel medzi mediánom a priemernou hodnotou, tým je väčšia nerovnomernosť distribúcie majetku. Zdroj: Credit Suisse, FAZ.
A jej výsledky? Slováci sú najchudobnejší. Prekvapivo nás porazili i Estónci. Obidva štáty pritom patria k štátom, ktoré sa museli zaručiť za úvery poskytnuté oveľa bohatším a rovnako aj zadlženejším štátom eurozóny.