Ani tretí záchranný finančný balík v hodnote 86 miliárd eur nemusí Grécku pomôcť. Prvé dva totiž neprispeli k reforme jeho ekonomiky. Povedal to v rozhovore pre TASR maďarský politický ekonóm Zoltán Pogátsa, ktorý momentálne pôsobí v Aténach.
„Samotný grécky štát dostal len asi desať percent a z toho na reformy šla, samozrejme, ešte menšia časť. Väčšina zo zvyšných 90 % bola na prospech nemeckým a francúzskym bankám, aby sa zabránilo priveľkým stratám z ich vlastníctva gréckych cenných papierov. To je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože väčšina Slovákov verí, že peniaze skončili v Grécku, no nie je to pravda,“ dodal Pogátsa, ktorý vidí chybu aj na strane veriteľov, ktorí neumožnili gréckej vláde Alexisa Tsiprasa realizovať jej ekonomický program založený na stimulácii hospodárstva prostredníctvom cielených výdavkov.
„Koncom minulého roka malo už Grécko primárny rozpočtový deficit v blízkosti nuly. Ak by sa krajine umožnilo refinancovanie prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania ECB, potom by nebolo nutné uvažovať o odpísaní dlhov. Ekonomika by sa postupne oživila cez domácu spotrebu, bola by konkurencieschopnejšia a v priebehu piatich až desiatich rokov by sa Grécko mohlo vrátiť opäť na finančné trhy,“ zdôraznil Pogátsa.
Podľa maďarského ekonóma úsporné opatrenia, ktoré už prijalo Grécko, aby získalo od veriteľov ďalší záchranný finančný balík, povedú len k prehĺbeniu recesie. „Nie sú tam žiadne progresívne dane, ktoré by zdanili boháčov presúvajúcich svoje prostriedky na účty v zahraničí. Naopak, vyššie dane sa dotknú cestovného ruchu, čo môže úplne pochovať toto dôležité odvetvie gréckej ekonomiky. Najchudobnejší dôchodcovia prichádzajú o sociálnu podporu. Dôchodky sa v posledných rokoch v priemere znížili o 50 % a aj toto opatrenie zníži domáci dopyt,“ uviedol Pogátsa s tým, že politika rozpočtových škrtov počas posledných piatich rokov Grécko ekonomicky vyčerpala.
„V Aténach dennodenne vidím informácie o prepúšťaní zamestnancov. Ľudia nechcú investovať, nechcú začať podnikať, ani v malom. To je všetko dôsledok politiky rozpočtových škrtov. Nikto nechce investovať v takomto prostredí. Radšej sa bude snažiť peniaze dostať preč z Grécka a investovať ich inde,“ uzavrel Pogátsa.