Podľa nemeckých ekonómov môže krok ECB oslabiť vôľu európskych krajín k reformám. Nový program navyše podľa nich prináša veľké riziká pre finančné trhy. Informuje o tom agentúra ČTK.
Vlnu kritiky vyvolalo v Nemecku štvrtkové rozhodnutia Európskej centrálnej banky o začatí takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky, ktoré zahŕňa tlačenie nových peňazí a nákupy vládnych dlhopisov. Podľa nemeckých ekonómov môže krok ECB oslabiť vôľu európskych krajín k reformám. Nový program navyše podľa nich prináša veľké riziká pre finančné trhy.
Tlačenie peňazí nie je riešenie
ECB sa ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu odhodlala, aby podporila hospodárske oživenie v eurozóne a zabránila deflácii. Prezident ekonomického inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn ale krok považuje za nesprávny. "Na svetových trhoch sa znížili ceny ropy, čo pomáha firmám k väčšiemu rozvoju. ECB teraz pristúpila k politike, kedy prostredníctvom znehodnotenie eura opäť zvyšuje ceny ropy aj ďalších dovozov. Tým sa znižuje reálny príjem spotrebiteľov," povedal Sinn agentúre ČTK.
Podľa Sinna je pre hospodárske oživenie Európskej únie nutné zvýšiť konkurencieschopnosť južných krajín. "To sa dalo urobiť buď znížením cien na juhu Európy, alebo vyvolaním inflácie v Nemecku. ECB sa rozhodla pre druhú možnosť," uviedol.
"Vzhľadom k úrokovým mieram blízko nuly už nemala ECB inú možnosť ako nakupovať štátne dlhopisy. Ovplyvní tak relatívne úrokové miery v jednotlivých krajinách a bude mať vplyv na fiškálnu politiku. ECB ale týmto opatrením podkopáva snahu o udržateľnú rozpočtovú disciplínu a umiernenú dlhovú politiku," povedal v televízii n-tv prezident ekonomického inštitútu IWF Denis Snower. Jeho slová sa dnes už ukazujú v praxi, keď náklady európskych vlád na pôžičky klesli na nové rekordné minimá, čo sa týka napríklad aj dlhopisov španielskej vlády.
ECB pridlho váhala
Zástupcovia nemeckého priemyslu sú presvedčení, že by opatrenie ECB nebolo nutné, keby sami bankári dlho nešpekulovali o možnosti začať kvantitatívne uvoľňovanie. "ECB sa stala zajatkyňou svojich vlastných vyjadrení. A tak, aj keď nebola v núdzi, vytasila svoj posledný tromf," povedal šéf Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory (DIHK) Martin Wansleben. "Dopady nákupu štátnych dlhopisov na vývoj cien v eurozóne sú neisté. Znovu tiež rastie riziko, že sa na finančných trhoch vytvoria špekulačné bubliny," varoval.
O tom, že opatrenie ECB nebolo potrebné, je presvedčený aj nemecký bankový sektor, ktorý nevidí riziko vytvorenia deflačnej špirály. "Európska centrálna banka svojim nákupným programom zbytočne dramatizuje vývoj cien aj ekonomiky v eurozóne. Úžitok a riziko tejto politiky pritom nie sú v rovnováhe," povedal ČTK člen predstavenstva Zväzu nemeckých bánk Michael Kemmer.
Nemecko sa proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu stavalo dlhodobo. Berlín sa jednak obáva ďalšieho nadmerného zadlžovania v Európe, okrem toho ale program ECB predstavuje prelomenie jedného z najväčších tabu nemeckej menovej politiky, totiž financovanie štátu prostredníctvom tlačenia peňazí.
Prezident ECB Mario Draghi vo štvrtok oznámil, že banka bude od marca mesačne pumpovať do ekonomiky eurozóny 60 miliárd eur (1,7 bilióna Sk). Nákupy vládnych dlhopisov a ďalších cenných papierov budú trvať minimálne do septembra budúceho roka, ich celkový objem by tak mal prekročiť bilión eur