V uplynulom roku sa podielovým fondom pod správou členov SASS darilo. Ku koncu obdobia dosiahli historicky najvyššiu hodnotu, takmer 7 miliárd eur. Čím je to spôsobené?
Tieto čísla sú výsledkom pokračujúcej dôvery podielnikov v trh kolektívneho investovania a finančné trhy všeobecne. Táto dôvera bola aj vyjadrená výraznou dynamikou rastu čistých predajov otvorených podielových fondov počas celého roku 2015. Najvyššie čisté predaje smerovali do zmiešaných fondov (537,2 mil. eur), do dlhopisových fondov (105,2 mil. eur) a do realitných fondov (56,3 mil. eur), naopak, najväčší odlev finančných prostriedkov bol z fondov krátkodobých investícií (–259,4 mil. eur). Celkový objem čistých predajov za prvých 10 mesiacov roku 2015 bol 497,5 milióna eur.
Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?
Z hľadiska ponuky pre investora či podielnika je slovenský trh plne porovnateľný so zahraničím. Samozrejme, že absolútny počet ponúkaných podielových fondov je menší, pretože v SR neoperujú ešte mnohé väčšie európske správcovské spoločnosti, avšak zo v súčasnosti ponúkaných viac ako 500 fondov je možné poskladať si aj veľmi špecifické takpovediac exotické investície. Jeden z parametrov, ktorý je v SR, ako aj v iných stredo-a východoeurópskych krajinách nižší oproti iným krajinám západnej Európy, je podiel investícií do podielových fondov na celkovom disponibilnom finančnom majetku obyvateľov. To však ukazuje, že kolektívne investovanie na Slovensku má ešte stále veľký potenciál rastu v budúcom období.
Ako sa pozeráte na crowdfunding, teda projekty typu kickstarter ?
Crowdfunding je zaujímavý fenomén posledných rokov, ktorý sa začal rozvíjať nástupom širokej dostupnosti internetu a sociálnych sietí do domácností obyvateľstva v jednotlivých krajinách sveta. Pričom forma je, samozrejme, nová, ale obsahom sú to schémy podobné svojpomocným družstvám spred sto, dvesto rokov. Rozmach týchto foriem financovania je spôsobený aj vysokou reguláciou finančného sektora. Tam sa zvlášť po poslednej kríze regulácia zvýraznila a doslova znepríjemňuje jednoduché formy investovania, ktoré sú zaťažené vypisovaním mnohostránkových formulárov s ďalšími povinnými informáciami, ktoré už nepočítame pomaly na stránky, ale na centimetre výšky papiera. Z tohto dôvodu vzniká takzvaná sivá zóna služieb, ktoré dokážu buď úplne, alebo čiastočne uniknúť regulácii až do vzniku nejakého problému, ktorý potom zmenou zákona vyrieši regulátor. To je aj prípad zavedenej regulácie pre úvery od nebankových spoločností, alebo nových firiem v pôsobiacich v doteraz sivej zóne regulácie, ako napríklad UBER či Žltý melón.
Práve crowdfundingové schémy dnes často pomáhajú nakopnúť začínajúcich podnikateľov. Aká je teda budúcnosť financovania startupov na Slovensku?
Infraštruktúra finančných nástrojov na financovanie startupov, alebo vo všeobecnosti rizikových inovatívnych projektov znalostnej ekonomiky, je dôležitá pre všetky krajiny, Slovensko nevynímajúc. Je dobré, že sa o tejto téme tak intenzívne hovorí a je dobré, že aj v SR máme ambíciu takúto infraštruktúru vytvoriť. Toto pochopila už pred časom aj Európska komisia a dnes máme už vlastne rok v kolektívnom investovaní k dispozícii štruktúry Európskych fondov rizikového kapitálu (EuVECA), ktoré sú práve vhodné na rizikové inovatívne, ale aj infraštrukturálne projekty. Na to, aby reálne takéto fondy vznikali, je však nutná širšia infraštruktúra organizovaná aj vládnou exekutívou, ktorá sa postupne pripravuje a ktorá by mohla byť napojená i na možnosti financovania obsiahnuté v tzv. Junckerovom balíku. V rámci tejto širšej infraštruktúry financovania by potom mohli celkom efektívne fungovať ako spolufinancujúce subjekty aj fondy EuVECA.
Na HN konferenciu sa môžete prihlásiť TU.
Kam podľa vás smeruje kolektívne investovanie na Slovensku? Sme stále opatrní optimisti, alebo sa situácia mení?
Predpoklady ďalšieho smerovania kolektívneho investovania na Slovensku môžeme vyhodnotiť v dvoch rovinách. V rovine investora alebo podielnika je predpoklad, že v budúcnosti sa bude ponuka podielových fondov naďalej zvyšovať. Objemy investícií, čistých predajov a aj výkonnosti jednotlivých typov fondov budú primárne (tak ako všade inde vo svete) závislé od vývoja na svetových kapitálových trhoch. Takže na základe predbežných odhadov rastu svetových ekonomík a zároveň v prípade absencie neočakávaných výrazne negatívnych udalostí môžeme aj v najbližšom roku predpokladať solídny rast celého odvetvia kolektívneho investovania na Slovensku, podobne ako sme toho boli svedkami v posledných troch rokoch.
V poslednom čase sme boli svedkami postupného znižovania počtu domácich správcovských spoločností. O čom to vypovedá?
Dialo sa to či už z dôvodu konsolidácie odvetvia, alebo z dôvodu racionalizácie v rámci nadnárodných štruktúr materských bánk. Preto je na mieste predpokladať, že tento proces bude ešte určitý čas trvať, ale na druhej strane sme optimisti v tom, že tie domáce správcovské spoločnosti, ktoré na trhu v budúcnosti zostanú, budú silné, konsolidované a konkurencieschopné natoľko, aby vedeli uspokojiť špecifické požiadavky slovenských podielnikov.