Ako na tom sú tradičné bašty separatizmu v Európskej únii? Kde tieto vášne tlejú, alebo naopak utíchajú? A aké sú hranice práva na sebaurčenie?
Možno sme blízko historickej chvíle. Teda okamihu, kedy by v Európe mohol vzniknúť nový štát. Už čoskoro o tom rozhodnú Škóti v referende o nezávislosti. Vyzerá to na dramatický finiš, pretože separatisti sa v prieskumoch dotiahli na zástancov zotrvania v Británii a v dvoch prieskumoch verejnej mienky ich predstihli.
Škótsko preto sleduje celý svet. A niektoré regióny tak činia pozornejšie ako iné. Ide o oblasti, v ktorých sa tiež objavujú túžby po vlastnom štáte. Nájdeme ich celý rad, aj keď zostaneme len na území EÚ. Katalánsko, Baskicko, Benátsko, Flámsko, Korzika ... Je ich samozrejme viac, v tých spomínaných však znie (alebo donedávna ešte znelo) volanie po nezávislosti hlasnejšie.
Majú však tieto regióny šancu vytvoriť suverénne štáty? Okrem iného totiž nevyhnutne narazia na problém v podobe medzinárodného uznania. A to sú vody, ktoré ani zďaleka nie sú číre. "Právo na sebaurčenie" je síce zakotvené v Charte OSN, ale uznanie suverenity nezaručuje. A doby dekolonizácie, kedy sa rodila rada nových krajín, sú za nami.
"Štáty sú dnes tradične skôr proti odtrhávaniu regiónov a neexistuje medzinárodne uznané právo na odštiepenie. Krajiny, ktoré majú liberálnejší alebo dynamickejší prístup ku klasickému medzinárodnému právu, však postupne vyvíjajú výnimky, "priblížil Steven Blockmans, analytik bruselského think tanku Centre for European Policy Studies.
Kosovský precedens
Tieto krajiny (väčšinou zo Západu) podľa neho pripúšťajú možnosť odtrhnutia regiónu od materskej krajiny napríklad vtedy, ak je vnútorne kolonizovaný. Teda ak jedna časť obyvateľstva či centrálna vláda tento región "vykorisťuje" v prospech inej oblasti alebo systematicky porušuje ľudské práva tamojších obyvateľov.
"Existuje pre to niekoľko historických príkladov. Z čerstvejšej histórie napríklad Kosovo," pripomína Blockmans. Štatút tejto krajiny napriek tomu nie je doteraz vyriešený. Uznalo ju asi sto štátov. Ďalšie tak odmietajú urobiť, napríklad Rusko alebo Čína. Dosť často ide o krajiny, ktoré sa boja precedensu, ktorý by mohli chcieť využiť separatistické regióny u nich doma.
Nejasnosti okolo uznania suverenity štátu vznikajú pochopiteľne najmä pri jednostrannom vyhlásení nezávislosti. Nie v prípade, keď sa krajina na rozdelení dohodne, čo bol napríklad aj prípad Československa. Svojím spôsobom podobne je na tom teraz aj Škótsko, ktoré dostalo k referendu súhlas z Londýna. "Detaily by ešte museli byť doriešené, ale v princípe je medzi nimi dohoda a v rámci medzinárodného práva by s uznaním nemal byť problém," hovorí Blockmans.
Katalánsko, kde separatizmus tlie z regiónov EÚ po Škótsku najsilnejšie, je opačný prípad. Madrid plánované referendum Kataláncov označil za protiústavné a rovnako by sa zachoval aj v prípade odtrhnutia regiónu. "Je veľmi nepravdepodobné, že by ďalšie štáty Katalánsko uznali," uzavrel Blockmans.
V akých kútoch Európy teda teraz horí separatistickej túžby?