Grécky návrh zákona o ochrane obyvateľov s nízkymi príjmami pred zhabaním nehnuteľnosti je príliš ochranársky a prekračuje bežné normy. Upozornila Európska centrálna banka (ECB). Informovala o tom agentúra Reuters.
Grécke ministerstvo hospodárstva požiadalo ECB, aby posúdila návrh legislatívy, ktorá má ochrániť ľudí s nízkymi príjmami a zabrániť, aby prišli o strechu nad hlavou. Súvisí to so sľubmi vládnej strany Syriza, že sa popasuje s takzvanou humanitárnou krízou.
Návrh počíta s ochranou "základného bývania", to znamená nehnuteľnosti v hodnote do 300-tisíc eur v prípade, že ročný príjem majiteľov nepresahuje 50-tisíc eur. Stanovuje aj hornú hranicu celkovej hodnoty majetku dlžníkov na 500-tisíc eur, pričom hodnota bankových vkladov a ďalších aktív nesmie byť vyššia ako 30-tisíc eur.
To sú oveľa všeobecnejšie podmienky ako pri predchádzajúcom zákone o konfiškácii nehnuteľnosti, ktorého platnosť vlani vypršala.
Ten bránil zhabaniu nehnuteľnosti v hodnote do 200-tisíc eur, pri príjme maximálne 35-tisíc eur ročne a celkovej hodnote majetku maximálne 270-tisíc eur.
Podľa ECB takáto podoba zákona chráni nielen najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ale aj tých, ktorí na tom nie sú až tak zle. To môže mať za následok, že aj dlžníci, ktorí zatiaľ splácajú hypotéky, sa dostanú do "ochranného pásma" a môžu prestať plniť svoje záväzky voči bankám, alebo výrazne znížia svoje splátky.
Výsledkom bude zhoršenie "platobnej kultúry", čo negatívne ovplyvní budúce úvery. Navyše, takáto široká ochrana primárnych nehnuteľností ešte viac skomplikuje situáciu gréckym bankám, ktoré zápasia s nesplácanými hypotékami.
Objem zlých úverov v portfóliu gréckych bánk dosiahol na konci 3. kvartálu minulého roka 34,2 percent, pričom v rovnakom období 2013 bol na úrovni 31,9 percent. Novšie údaje nie sú známe.