Po ôsmich rokoch chátrania a pribúdania náletových drevín sa oživí ďalšia časť bratislavskej industriálnej zóny pri autobusovej stanici Mlynské Nivy. Penta Investments štartuje výstavbu projektu Čulenova, ktorý by mal priniesť nielen tri vyše stometrové vežiaky s bytmi, ale aj veľa zelene a netradičnú architektúru.
Zaujímavosťou projektu nie sú ani tak vysoké veže, akých je v Bratislave už viacero, než ich oválny tvar, pod ktorý sa podpísala svetovo uznávaná architektka a dizajnérka Zaha Hadid. „Otázka nestojí tak, prečo stavať vežiaky, ale kde a ako ich stavať,“ obhajuje vysoké domy Miroslav Hrušovský, senior development manažér v Penta Investments.
V Bratislave podľa neho nie je veľa kvalitných výškových stavieb. Práve tento projekt by mal byť výnimkou. „Bývanie je aj o emóciách a kvalite života. Preto ponúkneme kvalitné vetranie v zdravých bytoch, aby sme sa odlíšili od konkurencie,“ dodáva Michal Padych, biznis development manažér z Penty.
Funkčný park medzi vežiakmi
Ďalším plusom zámeru je to, že okolo vežiakov má byť aj veľa zelene. Tej je pri tradičnej blokovej zástavbe v mnohých projektoch veľmi málo.
Zeleň nebude len prepájacím miestom medzi obytnými blokmi, ale má byť funkčná. „Nechceme investovať do pasívne využívaného parku, ale mať aktívne využívaný zelený priestor, ktorý bude slúžiť ako lepidlo pre rezidentov. Tí ho majú zdieľať medzi sebou,“ vysvetľuje zámer Igor Marko. Tento architekt žije v Londýne, kde vedie ateliér mestotvorby.
Podľa Marka verejný priestor, ktorý tam vznikne, sa musí riadiť a využívať. Investor sa dokonca pohráva s myšlienkou, že rezidenti si spolu s bytom kúpia aj časť verejného priestoru, o ktorý by sa potom čiastočne starali s pomocou investora či mesta.
Či budú potom ľudia ochotní tento priestor zdieľať aj s verejnosťou, je otázne, ale developer v to verí. „Zdieľaný verejný priestor musí mať svojho pána, inak dopadne zle,“ tvrdí zo skúsenosti Marko.
Park má byť tvorený mikro záhradami. Zeleň je plánovaná aj na vyvýšených strechách obchodov, ktoré majú oddeľovať rezidenčný priestor od okolitých rušných ciest. Vyvýšené kopčeky budú slúžiť i na to, aby skryli parkovacie miesta, ktoré budú aj pod vežiakmi. Mali by byť pre viac ako tisícku áut. Využívaniu priestoru medzi vežiakmi by mala pomôcť aj zrekonštruovaná industriálna pamiatka Jurkovičovej teplárne. Tá by mohla slúžiť na kultúrne účely.
Spolu 800 bytov
V oválnych vežiakoch má byť okolo 800 bytov. Penta sa chystá spustiť ich predaj súčasne so začiatkom výstavby v polovici budúceho roka. Dokončené by mali byť v roku 2019.
O presných cenách investor zatiaľ hovoriť nechce. „Ceny budú nastavené pre bežnú strednú vrstvu a mohli by sa blížiť viac k dvom tisíckam eur ako k štyrom tisíckam,“ naznačuje Padych kontúry cenotvorby.
Podľa realitných maklérov by sa mohli pohybovať od 2000 do 3800 eur za štvorcový meter, keďže podobné ceny ponúka vedľajší projekt Panorama City.
Alexander Krajňak, konateľ Re/Max Absolute, vidí medzi plusmi projektu kvalitné dispozície bytov vo vysokom štandarde s výhľadmi na Bratislavský hrad a Staré Mesto. Podľa neho aj meno renomovanej architektky bude v tomto prípade garanciou atraktivity projektu.
Za slabú stránku projektu považuje Peter Ondrovič, analytik spoločnosti Lexxus, veľké množstvo bytových jednotiek v rámci jedného uceleného priestoru. „Projekt tak stráca na individuálnosti a jedinečnosti ponuky nehnuteľností,“ dodáva.
Fakty o projekte Čulenova
Vyrásť má na pozemku medzi bratislavskými ulicami Továrenská a Čulenova v zóne Chalupkova.
V troch etapách vzniknú tri 105-metrové vežiaky, ktoré budú mať 31 nadzemných podlaží.
Prinesú viac ako 800 bytov,1100 parkovacích miest plus miesta pre autá na ulici.
V 3. etape projektu vznikne najvyššia,116-metrová veža s administratívou s celkovou plochou 55-tisíc štvorcových metrov.
Predpokladané ceny
Dvojizbový byt vo výmere 60 štvorcových metrov vrátane lodžie a pivnice by mal stáť podľa odhadu realitnej kancelárie RE/MAX okolo 2750 až 2900 eur za štvorcový meter.
Jednoizbový byt vo výmere 42 štvorcových metrov bude v cene tesne pod 3000 eur za štvorcový meter.
Penta Investments zatiaľ ceny nezverejnila.
Za projektom stojí slávna Zaha Hadid
Svetoznáma architektka pochádza z Iraku, kde sa narodila v roku 1950. Jej tvorba je charakteristická originálnym futuristickým rukopisom. Projekty z jej dielne zdobia také metropoly ako britský Londýn, taliansky Rím, rakúsku Viedeň, Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch či austrálske Sydney. Je držiteľkou Pritzkerovej ceny za architektúru, ktorá sa považuje za Nobelovu cenu v architektúre. Medzi jej najznámejšie projekty patrí napríklad Maxxi – Talianske národné múzeum moderného umenia v Ríme, plavecké centrum v Londýne či Centrum kultúry Hejdara Alijeva v azerbajdžanskom Baku. Jej štúdio sa podieľalo aj na výstavbe centrálnej banky v Iraku či divadle Grand theatre de Rabat v Maroku. Za svoje stavby získala aj veľa iných prestížnych cien po celom svete. Študovala v libanonskom Bejrúte a v Londýne. Od roku 1979 vedie aj svoj ateliér Zaha Hadid Architects. Okrem toho vyučovala na londýnskej Univerzite architektúry a hosťuje na univerzitách ako Harvard či Yale. V súčasnosti učí na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni.