Ukrajina potrebuje finančnú pomoc vo výške 15 miliárd USD (12,05 miliardy eur). Vyhlásil to v stredu (17. 12.), deň pred začiatkom summitu európskych lídrov, v Európskom parlamente predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Pripomenul europoslancom, že vláda v Kyjeve stojí pred mimoriadne ťažkými úlohami: musí prekonať recesiu, priniesť mier do východných regiónov a zabezpečiť dodávky energií v krajine. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Bývalá sovietska republika je závislá od finančnej pomoci zvonka. Kyjev sa už dohodol na úvere vo výške 17 miliárd USD od Medzinárodného menového fondu (MMF) ďalších veriteľov, vrátane Európskej pnie (EÚ), ktorý mal zabrániť štátnemu bankrotu. Ale vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v ukrajinskej ekonomike, ktorú ničia boje na východe krajiny a tiež napäté vzťahy s Ruskom, a v dôsledku oslabenia ukrajinskej meny, táto pomoc nebude stačiť. Podľa odhadu MMF bude Ukrajina potrebovať dodatočných 15 miliárd USD.
“Ukrajina potrebuje ďalšiu pomoc," potvrdil aj Juncker. Spresnil, že MMF dokončuje analýzu situácie na Ukrajine, aby zistil, koľko peňazí bude Kyjev skutočne potrebovať, aby sa udržal nad vodou.
Dôvodom, prečo pôvodný záchranný balík nestačí, je strmší pád ukrajinskej ekonomiky. MMF odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny sa tento rok zníži o 7 %. A kolaps exportu do Ruska, ktoré bolo najväčším obchodným partnerom Ukrajiny, viedol k masívnemu odlivu kapitálu a vyčerpaniu devízových rezerv centrálnej banky v Kyjeve. Navyše, separatistické regióny na východe sa pred začiatkom bojov podieľali takmer 16 % na výkone ukrajinskej ekonomiky.
Úrady v Kyjeve už rokujú so zástupcami fondu, USA a EÚ o dodatočnej pomoci. Poradcovia prezidenta Petra Porošenka predpovedajú, že Kyjev bude potrebovať 10 miliárd USD.
Od výsledku najnovšej misie veriteľov v Kyjeve závisí aj to, či Ukrajina dostane ďalšiu splátku z už schváleného prvého úveru. Podmienkou finančnej pomoci sú totiž tvrdé úsporné opatrenia a reformy a Ukrajina zaostáva pri ich zavádzaní. Okrem toho vláda v Kyjeve pripravuje rozpočet na rok 2015, ktorý musia tiež schváliť veritelia.
Podľa nemenovaných zdrojov z Bruselu, návrh na masívne zvýšenie finančnej pomoci sa spočiatku stretol len s "vlažnou podporou" veriteľov. Na príčine sú práve vlečúce sa reformy. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk však obhájil svoj post v nedávnych parlamentných voľbách a tvrdí, že jeho kabinet je teraz pripravený uskutočniť nepopulárne kroky, vrátane ráznych škrtov vo výdavkoch, či tvrdých opatrení proti tieňovej ekonomike.
Celú situáciu komplikuje aj fakt, že MMF podľa platných pravidiel nemôže uvoľniť peniaze z úveru pre danú krajinu, ak nebude v nasledujúcich 12 mesiacoch schopná plniť si svoje záväzky. To znamená, že fond nebude môcť poslať Kyjevu peniaze, ak sa nepodarí vyriešiť jeho dodatočné financovanie.