Masívny prepad cien akcií gréckych firiem a prudký rast úrokov, ktoré si trhy pýtajú za požičané peniaze Aténam. To sú výzvy, ktorým museli Gréci čeliť počas posledného týždňa. Za negatívnym vývojom stoja pritom hlavne dve veci: Grécko ohlásilo predčasné ukončenie záchranného programu, čo prináša nové riziká, a hrozí, že už v prvej polovici budúceho roka ovládne krajinu opozícia a cesta k ozdraveniu krajiny sa tak výrazne skomplikuje.
HN vám prinášajú tri hrozby, ktoré tento vývoj Grécku prináša.
1. Prudký rast výnosov
Začiatkom minulého týždňa poslal grécky premiér Antonis Samaras svetu jasnú správu. „Dali sme si za cieľ ukončiť záchranný program o jeden a pol roka skôr. Ďalšie peniaze nebudeme potrebovať už na začiatku budúceho roka.“
Lídri eurozóny vrátane tých slovenských však túto správu prijali s obavou. Ukázalo sa, že neistota panuje aj na finančných trhoch. V posledných dňoch prudko rástli výnosy na štátnych dlhopisoch Grécka na finančných trhoch. Kým ešte začiatkom októbra dosahovali výnosy na desaťročných dlhopisoch okolo 6,5 percenta, koncom minulého týždňa sa už šplhali k deviatim percentám. V praxi to znamená, že splácanie dlhu sa Grékom opäť výrazne predraží.
2. Potreba európskej pomoci
Trhy dali Aténam jasne najavo, že ak sa budú chcieť vymaniť zo záchranného programu predčasne, bude ich to stáť „poriadny balík“. Avizované ukončenie programu zo strany Samarasa pritom znamená, že Grécko si začne hľadať peniaze na pokrytie vlastných výdavkov na trhoch. „Keď nebude mať krajina, odkiaľ získať peniaze pre vysoké úroky, tak si to určite rozmyslí,“ konštatoval analytik X-Trade Broers Kamil Boros. Samarasov plán na predčasné osamostatnenie sa je tak otázny.
Ak sa Grékom nakoniec nepodarí finančne osamostatniť, bude pravdepodobne potrebovať ďalšiu injekciu zo strany Európy. Situácia sa pritom natoľko zhoršila, že samotný Brusel iniciatívne ohlásil ochotu krajine pomôcť. „Nemali by byť žiadne pochybnosti, že Európa je pripravená naďalej asistovať Grécku akýmkoľvek spôsobom, ktorý bude nevyhnutný pre udržateľný návrat na trhy,“ vyhlásil viceprezident Európskej komisie Jyrki Katainen.
3. Oživenie Grécka s otáznikom
Tento rok to už vyzeralo tak, že grécka ekonomika dosiahla dno a odteraz bude rásť. „Tento pocit sa však vzďaľuje,“ konštatuje analytik Across Wealth Management Radoslav Kasík.
Najnovší vývoj podľa neho naznačuje, že ekonomika krajiny sa môže naďalej prepadávať. Len od začiatku septembra klesol hlavný grécky akciový index o viac ako štvrtinu. Najväčší pokles cien akcií si pripísali veľké banky v krajine. Len minulý týždeň sa prepadli o viac ako desať percent.
To môže súvisieť s vyhlásením šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Ten na začiatku mesiaca uviedol, že podporné programy pre eurozónu môže Grécko čerpať len v prípade, ak bude v záchrannom programe. Vyhliadky gréckych finančných domov sa tak zhoršili po ohlásení Atén, že chcú opustiť záchranný program.
Na samotnú ekonomiku Atén však nemá negatívny dosah len politické vyhlásenie Samarasa. „Grécku mal pomôcť k rastu export. Je však silne previazané s Ruskom a terajšie geopolitické napätie medzi mocnosťami určite pociťuje aj tamojšia ekonomika,“ tvrdí Kasík. Okrem toho sa do recesie s veľkou pravdepodobnosťou dostane aj samotné eurozóna – najväčšie odbytisko pre grécky export.