Je "vysoko pravdepodobné", že Rusko bude od Ukrajiny žiadať predčasné splatenie úveru v hodnote 3 miliardy dolárov (2,54 miliardy eur), keďže Kyjev porušuje viacero podmienok, ktoré boli s poskytnutím pôžičky spojené. S odvolaním sa na nemenovaný vládny zdroj o tom informovali agentúra Reuters a ruský spravodajský server Sputnik.
"Vývoj ekonomickej a finančnej situácie Ukrajiny naznačuje, že viacero parametrov, ktoré sú súčasťou podmienok na poskytnutie úveru Ukrajine prostredníctvom odkúpenia dlhopisov, bolo porušených. Za takýchto okolností je vysoko pravdepodobné, že Rusko bude nútené žiadať od Ukrajiny v blízkej budúcnosti predčasné splatenie úveru v hodnote 3 miliardy USD," uviedol zdroj.
Kyjev prekročil hranicu
K podmienkam patrí aj klauzula, že štátny dlh Ukrajiny nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Túto hranicu ale Kyjev podľa všetkého už prekročil, uviedol ešte v septembri ruský minister financií Anton Siluanov.
Najnovšie vyhlásenia z ruskej strany sú opakom toho, čo v novembri minulého roka uviedol ruský prezident Vladimir Putin. Ten pre nemecké médiá povedal, že Moskva nebude od Kyjeva žiadať predčasné vyrovnanie dlhu, nakoľko by to pre Ukrajinu znamenalo finančný kolaps. Ruské ministerstvo financií sa k dnešným informáciám zatiaľ nevyjadrilo.
Ešte v decembri 2013 sa Putin a vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dohodli na znížení ceny plynu pre Ukrajinu zhruba o tretinu a zároveň na finančnej pomoci Kyjevu, v rámci ktorej Rusko plánovalo odkúpiť ukrajinské dlhopisy za 15 miliárd USD. Do konca decembra 2013 kúpili Rusi prvé eurobondy v hodnote 3 miliardy USD. Rusko pomoc schválilo po tom, ako Ukrajina v novembri 2013 nepodpísala asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Zhoršené vzťahy
Vo februári 2014 ale Ukrajinci Janukovyča zosadili a vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou sa prudko zhoršili. Rusko obsadilo polostrov Krym a na východe krajiny sa začal konflikt medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Následne v júni 2014 plynárenský koncern Gazprom pre nesplácanie dlhov zastavil Ukrajine dodávky plynu. Tie Kyjev začal postupne splácať, no aj tento faktor spolu s konfliktom vo východnej časti krajiny, kde sú sústredené dôležité podniky, výrazne prispel k zhoršeniu ekonomickej situácie krajiny.
V apríli minulého roka podpísala Ukrajina dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o dvojročnom úvere za 17 miliárd USD. Do dnešných dní dostal Kyjev okolo 4,6 miliardy USD a v súčasnosti čaká na uvoľnenie ďalších splátok. Finančnú pomoc Ukrajine poskytli aj Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska investičná banka a viaceré krajiny. Za celý minulý rok dostala Ukrajina v rámci zahraničnej pomoci okolo 9 miliárd USD.