Od nášho vyslaného redaktora v Monaku Pavla Novotného
Pochádza z beduínskeho kmeňa v Sýrii, ešte ako tínedžer odišiel za vzdelaním do Európy. „Vo Francúzsku som začínal úplne od nuly. Dnes pre mňa pracuje 17-tisíc ľudí,“ hovorí Altrad, ktorý v noci na včera získal v Monaku prestížne ocenenie EY Svetový podnikateľ roka.
Ste svetovou jednotkou vo výrobe cementových miešačiek a európskym lídrom v produkcii lešení a fúrikov. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť práve do biznisu so stavebnými zariadeniami?
Moje začiatky vyzerali tak, že som v polovici 80. rokov prevzal malú spoločnosť na pokraji bankrotu, ktorá sa zameriavala na stavanie lešení. Túto spoločnosť sa nám veľmi rýchlo podarilo reštrukturalizovať a dostať do zisku. Následne sme zistili, že klienti, ktorí si u nás objednávajú stavbu lešení, si okrem toho kupujú aj cementové miešačky, fúriky a ďalšie výrobky. Tie dnes tvoria základnú časť nášho sortimentu. Vďaka synergiám spoločnosti sme sa postupne stali svetovým lídrom v tomto segmente.
Do Francúzska ste prišli zo Sýrie. Ako vyzerali vaše začiatky v podnikaní? Bol to doslova štart s jedným frankom vo vrecku?
Dá sa to tak povedať. Viete, do Francúzska som odišiel preto, aby som tu študoval. Ale všetko som sa musel naučiť od úplného začiatku. V Sýrii, odkiaľ pochádzam, bola mojím materským jazykom arabčina. Takže najprv som sa musel naučiť francúzštinu. Potom som študoval na univerzite, aby som získal titul PhD. v počítačovej oblasti.
Koľko rokov ste mali, keď ste sa presťahovali do Francúzska?
To neviem. Pochádzam z kmeňa beduínov. Títo ľudia putujú sýrskou púšťou, ktorá je obrovskou oblasťou. Beduíni sa o nikoho nezaujímajú, žijú len svojím vlastným životom. Nemali sme žiadnu registráciu novonarodených detí. Takže neviem ani to, koľko mám rokov. Predpokladám, že keď som do Francúzska prišiel, mal som 16 alebo 17 rokov, ale nie som si tým istý.
Čo ste robili po skončení univerzity?
Po jej absolvovaní som tri roky pracoval pre veľké spoločnosti vo Francúzsku. Jedna z nich sa napríklad zaoberala výrobou jednotlivých komponentov vybavenia francúzskej armády. Neskôr som pôsobil vo firme, ktorá vyrábala telekomunikačné zariadenia. Až jedného dňa, keď som trávil dovolenku v južnom Francúzsku, prišiel na toto miesto nejaký chlapík. Spýtal sa ma, či by som nemal záujem kúpiť spoločnosť, ktorá vyrába lešenia. Bolo to vôbec prvýkrát, čo som počul o tomto segmente. Toto všetko sa stalo v roku 1985, keď stavebníctvo bolo v hlbokej kríze. Nikto túto spoločnosť nechcel a ja som ju kúpil za jeden frank. Postupne sme sa dostali do zisku a mne to umožnilo kúpiť ďalšiu spoločnosť a potom ďalšiu a ďalšiu.
Ako ste na tom v súčasnosti, po 30 rokoch v biznise?
Dnes máme 117 pobočiek po celom svete. Pracuje pre nás 17-tisíc ľudí a náš obrat dosiahol jednu miliardu dolárov.
Ktorá krajina je vaším hlavným exportným cieľom?
Je to Veľká Británia, nasledujú Holandsko a Belgicko, ďalej Nemecko a potom ďalšie krajiny. Máme zastúpenia v stovke krajín na celom svete.
Celý rozhovor nájdete v pondelok v Hospodárskych novinách.