„Neplatila som hypotéku, tak po dohode s bankou skončil dom dražbe,“ vysvetľovala pre médiá neštandardný predaj nehnuteľnosti kontroverzná podnikateľka Nora Mojsejová. Aj ona bola jednou zo stoviek Slovákov, ktorí tento rok riešili dlhy cez takýto predaj nehnuteľnosti. Denne prišlo o nehnuteľnosť priemerne 10 Slovákov. Trend sa však po desiatich rokoch začína pomaly obracať.
Predčasná radosť
Kým od roku 2003 počet dražieb až na jednu výnimku sústavne narastal, dnes sa situácia obracia a čísla klesajú. Môže za to, paradoxne, kríza. „V čase po kríze sme ku klientom pristupovali prísnejšie, a tým minimalizovali riziko nesplácania,“ potvrdzuje hovorkyňa Tatra banky Marína Masárová.
Za prvých šesť mesiacov bolo vydražených o stovku menej objektov ako v rovnakom období vlaňajška. Môže za to obozretnosť dlžníkov, ale i politika bánk. „K dražbe sme pristupovali ako ku skutočne poslednej možnosti,“ vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Zuzana Eliášová. Klienti podľa nej chcú svoje záväzky splácať, často ich však prekvapí zmena ekonomickej situácie. „Slováci sú v plnení svojich záväzkov poctiví. My sme politiku meniť nemuseli,“ dopĺňa hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Všeobecná úverová banka pritom v prvom polroku poskytla hypotéky v hodnote viac ako 300 miliónov eur.
Po prvé, po druhé, predané
Najväčšie problémy majú oblasti s vysokou nezamestnanosťou. Dominujú hlavne južné regióny Slovenska. Paradoxne, záujem narastá na druhej strane. Viacero kupujúcich chce využiť dražbu na získanie nehnuteľnosti, ktorá je aj o tretinu lacnejšia ako na bežnom trhu. Aj keď stále prevažuje opatrnosť. „Mnohí obyčajní ľudia sa však stále boja chodiť na dražby, aj keď je to výhodnejšie ako normálna kúpa nehnuteľnosti,“ pripomína Anna Holečková zo spoločnosti Auktion.
Počet dražieb však bude v budúcnosti skôr rásť. Stále totiž ostávajú jedným z najefektívnejších spôsobov vymáhania. „Na základe predbežných analýz plánovaných dražieb nepredpokladáme ich klesajúcu tendenciu,“ uvádza hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.