Šesťdesiatdva najbohatších miliardárov sveta disponuje rovnakým majetkom ako chudobnejšia polovica svetovej populácie. Vyplýva to z dokumentu zverejneného medzinárodnou charitatívnou organizáciou Oxfam pred začiatkom tohtoročného Svetového ekonomického fóra v Davose.
Priepasť medzi bohatými a zvyškom svetovej populácie je opäť väčšia ako vlani. Medzinárodná charitatívna organizácia Oxfam v nedeľu vydala dokument, z ktorého vyplýva, že 62 najbohatších miliardárov (podľa údajov Forbesu) disponuje rovnakým majetkom ako chudobnejšia polovica svetovej populácie - asi 3,6 miliardy ľudí. Za posledných päť rokov si superbohatí polepšili o 500 miliárd dolárov (vyše 450 miliárd eur).
Bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú
Podľa zverejnenej správy sa majetok nerovnomerne hromadí v rukách úzkej skupiny výrazne bohatších ľudí. Tento trend má pritom stúpajúcu tendenciu. Nielen, že bohatší sa stávajú bohatšími, ale menej majetní sú na tom horšie, než tomu bolo pred piatimi rokmi. Chudobnejšia polovica populácie za toto obdobie prišla o 41 percent hodnoty svojho majetku. Na svete pritom pribudlo 400 miliónov ľudí. Výsledkom je, že najbohatšie jedno percento teraz kontroluje rovnaký objem majetku ako zvyšok planéty.
Dokument vydaný pod názvom "Ekonomika pre jedno percento" navyše zdôrazňuje, že celosvetovou nerovnosťou sú najviac zasiahnuté ženy. "Jedným zo zásadných trendov stojacich za rastúcou nerovnosťou je klesajúci podiel príjmov u zamestnancov v takmer celom hospodársky rozvinutom svete a vo väčšine rozvíjajúcich sa krajín. Väčšina nízkopríjmových zamestnancov na celom svete sú ženy," uvádza Oxfam.
Agentúra Oxfam správu zverejnila krátko pred začiatkom Svetového ekonomického fóra (WEF), ktoré sa každoročne koná vo švajčiarskom Davose. Zasadnutia sa pravidelne zúčastňujú špičky svetového biznisu, politiky, intelektuálnej sféry a žurnalistiky. Problematika roztvárajúcich sa nožníc medzi bohatými a zvyškom sveta je pritom pravidelnou súčasťou agendy WEF.
Hoci svetoví lídri dlhodobo hovoria o nutnosti neblahý trend riešiť, konkrétne činy zatiaľ chýbajú. Minuloročné predpovede, ktoré charita taktiež zverejnila krátko začiatkom Davosu, ako sa ekonomickému fóru familiárne hovorí, sa pritom počas uplynulého roka úplne naplnili, uvádza tohtoročná správa.
Hoci sa celkový počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe znížil medzi rokmi 1980 a 2010 na polovicu, priemerný príjem najchudobnejších 10 percent svetovej populácie nevzrástol ani o tri doláre. Ročný prepočet na jednotlivca potom predstavuje menej ako jeden cent.
Tohtoročné Svetové ekonomické fórum sa začína v utorok 19. januára a končí v sobotu 23 januára. Celkovo sa ho zúčastní 2500 "lídrov biznisu a spoločnosti," stojí v prezentácii WEF. Medzi nimi aj riaditeľka Oxfam Winnie Byanyimová.
"Je neprijateľné, aby polovica chudobnejšia populácie sveta nevlastnila viac ako pár desiatok superbohatých ľudí, ktorí by sa vošli do jedného autobusu," poznamenala šéfka charity pred začiatkom pozorne sledovaného zasadnutia.
Koniec daňových rajov
Za prioritu pri riešení súčasného stavu Oxfam označuje koniec éry daňových rajov, ktoré používajú takzvané offshorové spoločnosti, vďaka ktorým sa miliardárom a korporáciám darí vyhýbať daňovej povinnosti. "Vlády tak prichádzajú o zdroje, ktoré potrebujú na vysporiadanie sa s chudobou a nerovností," uvádza správa.
Patričná miera zdanenia by podľa Byanyimovej mala prispieť k odstráneniu extrémnej chudoby do roku 2030, čo je cieľ, ktorý si svetoví lídri stanovili vlani v septembri na ázijskej vetve Svetového ekonomického fóra v čínskom meste Dalian.
Byanyimová pri tej príležitosti účastníkov vyzvala na "ukončenie éry daňových rajov, ktoré prehlbujú ekonomickú nerovnosť a znemožňujú stovkám miliónom ľudí dostať sa z chudoby".
K zníženiu priepastného rozdielu medzi bohatými a zvyškom sveta majú podľa Oxfamu prispieť aj väčšie investície do verejných služieb a vyššie ohodnotenie nízkopríjmových povolaní.