Chorvátsko bolo od rozpadu Juhoslávie jednou z najviac proeurópskych krajín regiónu. Pre vstup do Európskej únie musela krajina podstúpiť mnohé reformy. Keď sa jej to konečne podarilo, odmenu nedostala. Rok od vstupu do únie sa však veľa k lepšiemu nezmenilo. Nezamestnanosť je stále vysoká a ceny sa neznížili. „Len pár ľudí v Chorvátsku chápe, že lákanie investorov je ako súťaž krásy. Preto tu máme samé neúspešné privatizácie,“ povedal pre spravodajskú agentúru Reuters obchodný veterán zo západu žijúci v Záhrebe.
Bolestivé reformy
Chorvátsko muselo prejsť dlhú cestu hospodárskych reforiem. Od získania nezávislosti v roku 1991 bola krajina značne izolovaná. Po vojne v bývalej Juhoslávii bola ochrana ľudských práv a civilná kontrola štátu na veľmi nízkej úrovni. Toto všetko muselo Chorvátsko napraviť, ak sa chcelo stať členom európskeho spoločenstva, ktoré kladie dôraz na ochranu ľudských práv a integráciu svojich členov.
Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie 1. júla 2013. Išlo celkovo o siedme rozšírenie, v rámci ktorého bolo Chorvátsko jediným členom z kandidátskych štátov, ktoré pristúpilo. Proces sa skladal z mnohých vyjednávaní, v rámci ktorých Chorvátsko implementovalo právne normy EÚ do svojho právneho poriadku, no vymohlo si aj mnohé výnimky.
V súčasnosti Chorvátsko dosahuje podľa agentúry Freedom House status krajiny "slobodná", s politickými a občianskymi právami v norme. Hospodárske problémy však prijaté reformy nevyriešili. Napriek tomu, že podľa serveru BusinessInfo v roku 2013 zaznamenalo Chorvátsko celkovo 12,4 milióna návštev turistov, je stále zadĺžené. Devízové príjmy z turistického ruchu podľa serveru stúpli v roku 2013 až na 7,2 miliardy eur, čo je oproti roku 2012 nárast o 10,2 percenta.
Situácia je zlá, no zlepšuje sa
V ostatných oblastiach je však Chorvátsko stále v záporných hodnotách. Agentúra Reuters informovala o tom, že Chorvátsko je po Grécku a Cypre jedným z ekonomicky najslabších členských štátov. Podľa najnovších údajov Európskej komisie z jari 2014 je hrubý domáci produkt Chorvátska stále v záporných hodnotách. Rok 2013 bol piatym rokom recesie Chorvátska a tento rok to nezmenil. Podľa makroekonomických ukazovateľov posledných troch rokov sa však HDP postupne približuje ku kladným hodnotám. Predikcia Európskej komisie na rok 2015 je 0,7 percenta. Taktiež došlo k poklesu inflácie, no v roku 2015 je očakávaný jej nárast. Zdvihla sa však nezamestnanosť, ktorá je dokonca vyššia ako v krízovom roku 2012. V súčasnosti v Chorvátsku dosahuje 18 percent.
Alarmujúca nezamestnanosť a zadĺženosť
Chorvátsko je dokonca na vrchole rebríčka nezamestnanosti mladých ľudí. Svetová banka informovala o tom, že nezamestnanosť mladých ľudí v tejto krajine dosahovala na konci minulého roka desivých 40 percent.
Chorvátsko má však podľa Reuters relatívne zdravý bankový systém. Problémom krajiny je však neschopnosť prilákať zahraničných investorov a vysoká nezamestnanosť. „Bez serióznych škrtov vo verejných výdavkoch tu lepší živoť mať nebudeme. Vláda však nepreukazuje žiadnu vôľu niečo urobiť,” povedal pre Reuters Andrej Grubisic, konzultant vyštudovaný v USA. Dodal, že Chorvátsko stagnuje. Podľa neho za šesť rokov stratilo prácu v súkromnom sektore až 200 tisíc ľudí, zatiaľ čo v neefektívnom a drahom verejnom sektore bolo zamestnaných 10 tisíc ľudí.
Verejný dlh Chorvátska sa podľa údajov Európskej komisie znova zvýšil. V roku 2012 to bolo 55,9 percenta HDP krajiny. V roku 2013 nastal obrovský nárast verejného dlhu až na 67,1 percenta HDP, a rok 2014 nebol zmenou a verejný dlh zvýšil na rovných 69 percent HDP.
Naivné predstavy Chorvátska o tom, že ich ekonomika skočí skokom vpred vďaka vstupu do EÚ sa nesplnili. EÚ však vyčlenila na rozvoj projektov na území Chorvátska podľa srbského spravodajského serveru Pressonline až 3,5 miliardy eur na dva roky, ktoré majú novému členovi pomôcť. Aj keď krajina v súčasnosti nevykazuje kladné hodnoty, nebolo možné očakávať zázrak. Chorvátsko sa snaží prilákať zahraničných investorov a prostredníctvom reforiem zlepšiť ekonomickú situáciu svojej krajiny. Faktom je, že podľa údajov Európskej komisie znižuje väčšinu záporných hodnôt, no kým sa z nej stane prosperujúci európsky štát, bude to ešte chvíľu trvať.
Chorvátsko môže zachrániť zahraničný kapitál
Jiří Cihlář, analytik finančných trhov hovorí o tom, že ekonomika Chorvátska stále tvrdo dopláca na dozvuky ekonomickej kríze. Problém je v tom, že Chorvátsko sa nedostane k rastu vďaka ekonomiky iného štátu. "Chorvátsko na rozdiel od českej či slovenskej ekonomiky neroztlačí k rastu ožívajúca nemecká ekonomika," povedal pre HN. Tiež upozorňuje, že jeden z najväčších problémov Chorvátska je práve slabá konkurencieschopnosť. "To je hlavný dôvod, prečo se chorvátskym firmám nedarí uspieť so svojimi výrobkami na západoeurópskych trhoch," vysvetlil.
Pomôcť Chorvátsku by podľa neho mohol prísun väčšieho množstva zahraničného kapitálu. "Lenže pre investorov nie je Chorvátsko príliš atraktívnou destináciou, a to napríklad kvôli vysokému daňovému zaťaženiu," vysvetľuje dôvod, prečo táto krajina investorov nezaujíma. Dodáva, že v Chorvátsku sa neporadilo sprivatizovať veľké štátne podniky. Takéto problémy sa podľa neho premietajú nielen do klesajúceho HDP, ale aj do vysokej nezamestnanosti.
Chorvátsku pomôže Európa
"V budúcich rokoch Chorvátsku pomôže vymaniť sa z kríze ožitie veľkej časti európských ekonomík," vysvetlil Cihlář prínos Európy pre Chorvátsko. Dodal, že významným prínosom pre chorvátsku štátnu kasu aj celú ekonomiku bude mať aj v budúcnosti turistický ruch. "Chorvátsko totiž každoročne navštíví okolo 10 miliónov turistov z celej Evrópy. Na tento prísun turistov sú naviazané služby od hoteliérstva až po dopravu," povedal pre HN o lieku pre chorvátsku ekonomiku.