Grécko môže splniť svoje sľuby týkajúce sa efektívnejšieho výberu daní. A to napriek tomu, že predchádzajúca vláda sa s touto otázkou, najmä čo sa týka boja proti daňovému zvýhodneniu najmajetnejších Grékov, vysporiadať nedokázala. Skonštatoval to po štvrtkovom rokovaní s ministrom financií Petrom Kažimírom francúzsky minister financií Michel Sapin. Nová grécka vláda podľa jeho slov totiž môže ťažiť z toho, že absolútne nie je prepojená s oligarchami a Sapin preto verí, že je schopná vybudovať daňovú správu, ktorá dokáže vyberať dane oveľa úspešnejšie.
Slovensko ako príklad
Práve zvýšenie efektivity výberu daní v Grécku je totiž jedným z bodov, na ktorých je postavený aj plán reforiem novej gréckej vlády, vďaka ktorému získali predĺženie finančnej pomoci od únie a ďalších inštitúcií. Podľa ministra Petra Kažimíra môže byť v tomto prípade dobrým príkladom aj Slovensko, ktoré dokázalo aktívnou politikou v daňovej oblasti za posledné roky dostať do rozpočtu dodatočné daňové príjmy v objeme vyše 2 percentá hrubého domáceho produktu.
Obaja partneri sa pritom po bilaterálnom rokovaní v Bratislave zhodli, že odpúšťanie dlhu Grécku nie je priechodné. "Nová grécka vláda prijala záväzky a musí ich dodržiavať, najmä čo sa týka dlhu. To sú dlhy voči všetkým európskym daňovým poplatníkom," tvrdí Sapin.
Daniam sa vyhýbajú viacerí
Otázka výberu daní však nie na programe dňa iba v Grécku, ale riešia ju aj ostatné krajiny Európskej únie. Podľa Sapina je to najmä boj s nadnárodnými korporáciami, ktoré sa vyhýbajú daňovej povinnosti v únii a svoje zisky transferujú do daňových rajov. Ide podľa neho napríklad o digitálne spoločnosti, ktoré pôsobia vo všetkých krajinách svoje zisky v nich však nezdaňujú. Objavili sa však správy, že v Európe sa vyhla plateniu daní v sume až 1 mld. eur napríklad aj spoločnosť McDonald's. "Nie len ten podnik, ale všetky podniky vo Francúzsku sú pod daňovým drobnohľadom," reagoval Sapin.
Kažimír sa so Sapinom vo štvrtok v Bratislave okrem toho rozprával napríklad aj o potrebe podpory hospodárskeho rastu v Európskej únii, ale aj o potrebe reforiem. Hospodársky rast by mal podporiť vyše 300-miliardový investičný balíček, ktorého vytvorenie ohlásil po svojom nástupe do funkcie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Obaja ministri tento balíček privítali. "Podporujeme Junckerov plán. Treba v ňom konať rýchlo. Plody tohto plánu musia prísť okamžite," vyhlásil francúzsky minister financií.