Balík investícií na podporu rastu a zamestnanosti vo výške 315 miliárd eur, ktorý začiatkom decembra predstavil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, bol niektorými krajinami EÚ kritizovaný, členské štáty si však navzájom konkurujú v počte projektov, pre ktoré by chceli získať európske peniaze.
V predbežnom zásobníku bolo do dnešného dňa okolo 2000 projektov v súhrnnej hodnote 1,3 bilióna eur. Sú tam plány od výstavby plynových terminálov až po modernizáciu nemocníc.
Podpredseda EK zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a zamestnanosť Jyrki Katainen uviedol, že vysoký počet prihlásených projektov je dôkazom toho, že EÚ potrebuje investície.
Kritici Junckerovho investičného balíka poukazujú na skutočnosť, že tento plán sa môže stať obeťou svojho vlastného úspechu. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a colnú úniu Pierre Moscovici upozornil, že krajiny EÚ prihlásili oveľa viac projektov, ako sa očakávalo, ktoré vysoko presahujú kapacitu financovania.
Zoznam vybraných projektov, ktoré vybrala Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) bol predstavený dnes, tento zoznam však nie je konečný. Prihlásené plány sú rôzne: výstavba móla v maltskom prístave La Valletta; inštalácia podmorského optického kábla medzi Portugalskom, Kanárskymi ostrovmi a Brazíliou; vybudovanie nového terminálu letiska vo Frankfurte nad Mohanom či modernizáciu nemocníc v belgickom Valónsku.
Prioritou EK je vybrať projekty, ktoré môžu byť rýchlo dokončené, pričom privilegované budú strategické plány z oblasti infraštruktúry ako je energetika a doprava, kde sa chce presadiť aj Slovensko. Ďalšou prioritou budú projekty z oblasti výskumu a vzdelávania.
Výber nebudú mať na starosti politici z členských štátov, ale porota nezávislých odborníkov, ktorá posúdi európsky rozmer prihlásených projektov a ich ekonomickú životaschopnosť.
Junckerov investičný balík bude na programe rokovaní premiérov a prezidentov členských krajín únie počas decembrového summitu EÚ (18.-19.12.).