Centrálne banky začali riskovať. Akcie nie sú tabu

Svetové centrálne banky v čoraz väčšej miere hľadajú možné alternatívy aktív, do ktorých smerujú svoje rezervy a v dôsledku mimoriadne nízkych výnosov u tzv bezpečných dlhopisov prichádzajú na chuť riziku. Vyplynulo to z prieskumu medzi centrálnymi bankármi vykonaného denníkom Central Banking Publications spolu s Royal Bank of Scotland, podľa ktorého sa do hľadáčika menových autorít dostávajú skôr zoširoka obchádzané aktíva ako exotické meny a akcie.

Centrálne banky v súčte spravujú rezervy v celkovom objeme 10,9 bilióna dolárov, z čoho väčšinu z tejto sumy držia tvorcovia menovej politiky v krajinách Ázie a Blízkeho východu. Najväčšia časť ich rezerv je zainvestovaná v dlhopisoch americkej vlády a dlhu krajín eurozóny považovaných za bezpečné, v čele s Nemeckom, za čím do veľkej miery stáli snahy ázijských centrálnych bánk oslabiť domácej meny.

Úrokové sadzby pretrvávajúce blízkosti nuly a rozsiahle uvoľňovanie menovej politiky ale stlačili výnosy týchto investícií na rekordné minimá, zatiaľ čo tradičná rezervná mena - americký dolár slabne, čo núti centrálne banky vyhnúť sa stratám cestou diverzifikácie svojich portfólií. Výsledok prieskumu medzi 60 centrálnymi bankármi zodpovednými za zhruba dve tretiny svetových rezerv centrálnych bánk (6,7 bil. USD) ukázal, že viac ako štyri pätiny respondentov vyhodnotili agresívne kvantitatívne uvoľňovanie zo strany Fedu a ECB ako dostatočný dôvod k zmene svojho správania, čo do investičné stratégie.

Centrálne banky hľadajú alternatívy k americkým dlhopisom, dolára alebo euru v menách, ktorým sa doteraz vyhýbali, podobne ako rizikovejším a výnosnějším triedam aktív, ako sú akcie a horšie hodnotené vládne dlhopisy. Hoci zmena kurzu smerom k vyššiemu riziku a výnosu sa podľa prieskumu zatiaľ týka len približne 6 percent celkových investícií centrálnych bánk, môže sa jednať o začiatok trendu. Najpopulárnejšie sa v tomto smere stali austrálsky a kanadský dolár, meny škandinávskych krajín, ktoré sa ukázali do značnej miery imúnne voči európskej kríze, aj čínska mena. Do jüanu podľa prieskumu už investovalo alebo tento krok zvažuje viac ako 40 percent zúčastnených centrálnych bánk, zatiaľ čo u austrálskeho či kanadského dolára to isté platí pre štyri pätiny respondentov. Škandinávske meny alebo novozélandský dolár lákajú približne polovicu centrálnych bánk a brazílsky real zhruba 14 percent z nich.

Akcie, ktoré boli doteraz pre centrálne banky tabu, teraz zvažuje začleniť do svojho portfólia takmer tretina zástupcov svetových menových autorít, teda centrálnych bánk spravujúcich rezervy v celkovom objeme 2,5 bil. USD. Takmer pätina z nich ale dodala, že k tomu zrejme nedôjde skôr ako za päť rokov.

 
Extrémne uvoľnená menová politika najvýznamnejších centrálnych bánk a následná diverzifikácia ich rezerv praje aj zlatu. Organizácia World Gold Council vo februári uviedla, že centrálne banky v minulom roku pridali do svojich trezorov viac zlata ako v ktoromkoľvek roku v uplynulom polstoročí. Celkom nakúpili 534,6 metrických ton vzácneho kovu, najviac od roku 1964. Najväčšie množstvo zlatých prútov pribudlo v sejfoch centrálnych bánk Ruska, Brazílie a Iraku. Čisté nákupy centrálnych bánk sa na celkovom dopyte po fyzickej komodite podieľali zo 12%, oproti 10% z roku 2011.

Fed sa od decembra roku 2008 pokúšal stimulovať ekonomiku cez tri kolá nákupov dlhopisov (QE) v hodnote takmer 3 biliónov USD. Snažil sa znížiť dlhodobé úrokové sadzby, povzbudiť investičnú aktivitu, podnietiť rast cien akcií a posilniť spotrebiteľskú dôveru domácností. K neortodoxným krokom Fed pristúpil po tom, čo znížil základné úrokové sadzby k nule, čím Vyplytvali všetku konvenčnú muníciu menovej politiky. Od začiatku QE zlato zdraželo o 70%. Minulý rok uzavrelo so ziskom 7,1%, a pripísalo si tak dvanástu medziročnú kladnú bilanciu v rade.

Podobnú stratégiu ako Fed v posledných rokoch v snahe o stimuláciu ekonomiky či podržanie dôveryhodnosti fiškálnej politiky volia mnohé iné centrálne banky. ECB pristúpila k nákupom dlhopisov zadlžených členov eurozóny a poskytnutie pôžičiek komerčným bankám. Nákupy aktív cez centrálnu banku a umelé oslabovanie svojej meny praktizuje aj Japonsko a Švajčiarsko.

(Zdroj: FT, CNBC)