Americký dolár takmer denne prekonáva dvanásťročné maximá, zatiaľ čo euro ako by sa neúprosne prepadalo pod úroveň dolárovej parity. Menové pohyby bývajú často označované za najnevyspytateľnejšie zo všetkých finančných premenných. No zdá sa, že pre nedávne udalosti na devízových trhoch existuje celkom zjavné vysvetlenie.
Atlantický rozkol
Napríklad francúzsky prezident Hollande padajúce euro nadšene uvítal. „Situácia sa tým stáva pekne prehľadná: jedno euro rovná sa jeden dolár,“ vyhlásil na stretnutí s priemyselníkmi. No práve vo chvíli, keď sa situácia javí ako, pekne prehľadná’, investori by mali o konvenčnej múdrosti pochybovať. Silný dolár a slabé euro rozhodne predstavujú najobľúbenejšiu stávku pre rok 2015. Neexistuje však možnosť, že súčasný kurzový trend je už teraz vychýlený príliš?
V istom zmysle je konvenčné vysvetlenie nedávneho pohybu eura oproti doláru bezpochyby pravdivé. Hlavným hnacím motorom je divergencia oboch menových politík: americký Fed ju sprísňuje, zatiaľ čo ECB udržiava najnižšie možné úrokové sadzby a začína kvantitatívne uvoľňovanie.
Ako veľmi sa to už premietlo do kurzu? Odpoveď závisí od toho, koľko ľudí si toto úrokové rozpätie neuvedomuje, alebo neverí, že sa bude ešte výrazne rozširovať. Mnoho investorov vlani pochybovalo o schopnosti ECB začať program nákupu dlhopisov napriek nemeckému odporu. Rad ďalších pochyboval o ochote Fedu sprísniť menovú politiku, pretože takýto krok by mohol zadusiť hospodárske zotavenie v USA. Preto malo euro pred rokom ešte stále hodnotu takmer 1,40 dolára – a preto sa očakávalo, že euro oproti doláru výrazne klesne.
Existujú však najmenej štyri faktory, ktoré by teraz mohli tlačiť kurz dolára oproti euru opačným smerom.
Dolár ako zbraň
Po prvé, je tu vplyv samotného silného dolára na americkú ekonomiku a jej menovú politiku. Ak bude dolár naďalej rásť, americká ekonomická aktivita a inflácia sa oslabia. V takom prípade Fed nezvýši úrokové sadzby rýchlejšie, než sa očakáva.
Po druhé, musia existovať vážne pochybnosti o tom, či ázijské a blízkovýchodné vlády skutočne budú chcieť premeniť väčšie množstvo svojich rezerv na doláre. Najmä ak to znamená konvertovať eurá, ktoré získali od roku 2003 so stratou a hlboko pod ich paritou kúpnej sily.
Mnoho krajín po celé desaťročia diverzifikovalo svoje portfóliá smerom od dolára, a to z finančných i geopolitických dôvodov. USA majú totiž čoraz väčší sklon používať svoju menu ako nástroj diplomacie, ba dokonca aj vojny. Napríklad Čína, Rusko a Saudská Arábia sa preto môžu zdráhať s premenou ešte väčšieho podielu svojho bohatstva na dlhopisy amerického ministerstva financií.
Tretím faktorom, ktorý naznačuje, že klesajúci trend eura oproti doláru už nemusí trvať príliš dlho, je obchodná nerovnováha medzi USA a Európou. Rozdiel je obrovský už dnes – Medzinárodný menový fond predpovedá na tento rok schodok vo výške 484 miliárd dolárov pre USA a prebytok 262 miliárd dolárov pre eurozónu. Je pritom takmer isté, že sa táto priepasť bude ďalej prehlbovať vzhľadom na 20-percentné znehodnotenie eura od minulej jesene, keď MMF svoj odhad zverejnil.
Európske zotavenie
Z toho vyplýva, že z USA do Európy bude musieť prúdiť kapitál v hodnote niekoľkých stoviek miliárd dolárov ročne, aby sa súčasný kurz eura oproti doláru aspoň udržal. A s ďalším prehlbovaním transatlantickej obchodnej nerovnováhy budú potrebné ešte väčšie kapitálové toky, aby sa euro udržalo dole. Také obrovské toky kapitálu sú síce možné, ale otázkou je, čo by malo byť ich impulzom?
To nás vedie k poslednému a najdôležitejšiemu dôvodu, prečo očakávať, že sa pokles eura obráti alebo prinajmenšom stabilizuje. Vyššie úrokové sadzby v USA síce prilákajú niektorých investorov, avšak iní sa od dolára odklonia. A to v prípade, ak kombinácia konkurencieschopnejšieho eura, obrovského menového stimulu ECB a zmiernenie fiškálnych tlakov vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku vytvoria v Európe skutočné hospodárske zotavenie. Výsledné toky globálneho kapitálu do európskych akcií, nehnuteľností a priamych investícií – pričom všetky tieto položky sú dnes podstatne lacnejšie než zodpovedajúce americká aktíva – by mohli prevážiť hotovostné a dlhopisové investície motivované rastúcimi úrokovými sadzbami v USA.
Nákladná chyba
Čo teda môže nastoliť rovnováhu medzi protichodnými silami pôsobiacimi na výmenný kurz eura oproti doláru? To nedokáže s istotou vyhlásiť nikto. No jedna vec je istá: hoci zisky z využívania rozdielu v úrokových sadzbách na oboch stranách Atlantiku môžu dosiahnuť 1 alebo 2 percentá ročne, investori môžu o túto sumu prísť za jediný deň, ba dokonca aj za jedinú hodinu, ak nakúpia nesprávnu menu vo chvíli, keď sa trend obráti. A ako už vieme z desaťročia japonských a švajčiarskych skúseností, predaj nízkoúročenej meny len kvôli vyšším výnosom v USA býva často nákladnou chybou.