StoryEditor

Centrálne banky vytvorili najväčšiu bublinu v histórii

26.06.2013, 13:50
Politika nízkych úrokových sadzieb a tlačenia peňazí vytvorila najväčšiu dlhopisovú bublinu.

Po plnom prepuknutí finančnej krízy v druhej polovici roku 2008 zareagovali centrálne banky rozvinutého sveta znižovaním úrokových sadzieb, aby zmiernili dopady dlhovej deflácie. To sa im do značnej miery doteraz darilo, avšak za cenu vytvorenia pravdepodobne najväčšej bubliny v ekonomickej histórii sveta.



Dopad oddlžovania a bankrotov v súkromnom sektore, ktoré odštartovalo prasknutie hypotekárnej bubliny v USA, a na akciových trhoch sa naplno prejavilo po krachu investičnej banky Lehman Brothers, sa snažili zmierniť vlády rýchlym zvyšovaním zadlžovania v Európe aj USA, pričom v Japonsku je problém deflácie a pomalého ekonomického rastu dlhodobý a aj preto teraz patrí táto krajina medzi najviac zadlženú na svete. Bohužiaľ však problém prílišného dlhu nie je možné riešiť ešte väčším zadlžovaním. Jediným výsledkom môže byť iba vytvorenie ešte väčšej bubliny, ktorej osud však musí byť rovnaký, ako doterajší osud všetkých bublín v histórii: dlhová deflácia.

Stratég banky Société Générale Kit Juckes priniesol nasledujúci graf, porovnávajúci nominálny rast HDP v USA a úrokových sadzieb americkej centrálnej banky:


Bude sa po prasknutí tejto bubliny hovoriť o „dlhopisovej bubline“? Zdroj: Business Insider.

Za posledných 30 rokov, vždy, keď došlo ku zníženiu úrokových sadzieb pod úroveň nominálneho rastu HDP, respektíve k opätovnému zvýšeniu úrokových sadzieb (koniec stimulu ekonomiky), vznikla, respektíve praskla bublina na finančných trhoch. Súčasné úrokové sadzby amerického FED-u sú rekordne nízko (prakticky na nule), a tiež rekordne dlho, navyše výrazne pod úrovňou nominálneho rastu HDP. Európa je na tom podobne, pozitívny je pomalší rast nominálneho HDP. Nie náhodou varuje riaditeľ anglickej Centrálnej banky (Bank of England) Andy Haldane pred „najväčšou dlhopisovou bublinou v histórii“, ktorú priniesla politika nízkych úrokových sadzieb a „tlačenia elektronických peňazí“. Podľa neho táto situácia ohrozuje globálnu finančnú stabilitu.

Prvé náznaky nepokoja na trhoch môžeme pozorovať v posledných dňoch, kedy čo i len slovné vyjadrenia o konci podpory ekonomiky prinášajú rast výnosov dlhopisov a poklesy akciových trhov prakticky na celom svete. Pridajte k tomu informáciu agentúry Fitch, podľa ktorej je čínska úverová bublina „bezprecedentná v modernej histórii“, ako aj agresívnu reflačnú politiku premiéra Shinza Abeho v Japonsku, a podmienky pre „dokonalú búrku“ vo svete financií a následne v už aj tak oslabujúcej ekonomike rozvinutých štátov v nadchádzajúcich mesiacoch sú naplnené. Otázkou ešte zostáva, ako budú na vzniknutú situáciu reagovať svetoví politickí „lídri“, ktorí bohužiaľ doteraz neukázali príliš veľa porozumenia pre princípy fungovania globálnej ekonomiky.

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. november 2024 21:13