Je to v Kórei podľa vás také vážne, ako sa to prezentuje? Hrozí najvážnejšia energetická kríza, ako upozorňoval minister?
Južná Kórea patrí medzi rozvinuté krajiny s vyššou spotrebou energie na obyvateľa ako napríklad Slovensko, či dokonca Holandsko. Medzi dlhodobé nevýhody patrí skutočnosť, že sú zo 100 % závislí od dovozu ropy, uhlia, aj zemného plynu, čo tvorí takmer 90 % primárnej spotreby energie, zvyšok pochádza zo štyroch jadrových elektrární (celkovo 23 reaktorov) a vody. V krajine je tiež šesť uhoľných elektrárni s kapacitou medzi 3-4 GW a osem elektrární s kapacitou nad 1 GW s pohonom na zemný plyn. Aktuálne prišla Kórea na niekoľko dní o výkon z dvoch elektrární približne 0,7 GW, čo nepredstavuje závažnejší problém. V posledných týždňoch tiež došlo k zastaveniu niekoľkých jadrových reaktorov z dôvodu bezpečnosti a opráv. Situáciu však komplikuje prebiehajúca vlna horúčav s rekordnými teplotami, ktorá výrazne zvyšuje dopyt a kladie nároky na odber elektriny.
Stalo sa niečo podobné aj v minulosti?
Naposledy muselo dôjsť k obmedzeniu spotreby elektriny na národnej úrovni v roku 2011, kedy rezervná kapacita elektrární klesla na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia. Súčasná situácia je podobná. Ak zvládlo Japonsko po katastrofe vo Fukušime dlhodobé, aj keď pravdepodobne nie trvalé odstavenie takmer všetkých 50 jadrových elektrární, myslím, že aj Južná Kórea, ktorá je v mnohých ohľadoch na podobnej technologickej úrovni ako Japonsko, túto situáciu zvládne bez vážnych a trvalejších následkov.
Ako by to energetická kríza ovplyvnila zvyšok sveta a ekonomiky ostatných krajín?
Južná Kórea patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky na svete a v súčasnosti jej patrí 15. pozícia podľa nominálneho HDP. Vzhľadom na rozsah problémov spojených s energetikou sa nedomnievam, že by to nejako zásadne či dlhodobo ovplyvnilo ekonomicko-obchodné vzťahy s ostatnými krajinami.
Malo by to dopad aj na spoločný komplex Kesong s KĽDR?
Nemalo by dôjsť k ovplyvneniu obnovenia priemyselného komplexu so Severnou Kóreou, ktorý ak zostane národnou prioritou, súčasné výpadky elektrární to neovplyvní.
Krajina navrhla, že uvalí dane na mníchov a plastické operácie. Chce tiež vypnúť výťahy a ušetriť elektrickú energiu. Koľko by navrhovanými opatreniami mohla krajina získať?
Netrúfam si odhadnúť, ale vzhľadom k rozsahu výpadku pravdepodobne dostatok na to, aby nedošlo k obávanému blackoutu – myslím, že disponibilnej (teda nie životne dôležitej) spotreby je dostatok, aby došlo k jej obmedzeniu bez ohrozenia strategických funkcií.
Čo je najväčším rizikom pre juhokórejskú ekonomiku? Niektorí analytici varujú pred starnúcou populáciou.
Ako najväčšie riziko vnímam rýchly ekonomický rast v kombinácii s rastúcimi cenami energií na svetových trhoch a prakticky 100% závislosť od ich dovozu, pričom všetky tieto rizikové faktory zhoršuje starnúca populácia, čo je dôsledkom rastúcej populácie v minulosti. Južná Kórea tak bude stále častejšie čeliť podobným štrukturálnym problémom, ako rozvinuté ekonomiky Západu (USA, Japonsko, EÚ).
Alexander AčCentrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne |