Rusko nie je jediná krajina, ktorú trápi pokles cien ropy. Rusko dokonca patrí medzi tie krajiny, ktoré sú schopné krízu prežiť. Najhorší dopad majú klesajúce ceny ropy na ekonomiky Venezuely a Nigérie. Obe krajiny z ropy doslova žijú a príjmy z exportu čierneho zlata tvoria drvivú časť príjmov do štátneho rozpočtu. Experti sa domnievajú, že najhoršie je na tento pokles pripravená práve Venezuela, ktorá sa potýka s rastúcim rizikom platobnej neschopnosti. V Nigérii zase kvôli prepadu cien tejto suroviny hrozia sociálne nepokoje.
Venezuelčania stoja v radoch pred obchodmi
"Vysoká cena ropy výrazne pomohla niektorým krajinám skryť ich problémy. Teraz ale tieto problémy opäť vyplávajú na povrch," glosuje analytik Win Thin z banky Brown Brothers Harriman na svojom blogu. Ešte tento rok v júni stál barel ropy v priemere zhruba 115 dolárov. Teraz sa jeho cena pohybuje okolo 55 dolárov za barel.
Na Venezuelu pritom dopadá prepad cien ropy výraznejšie ako na ostatné krajiny, ktoré ju vyvážajú. Hlavným dôvodom je prepad devízových rezerv, ktoré klesli na zhruba 21 miliárd dolárov, čo je desaťročné minimum. Latinskoamerická krajina práve kvôli nedostatku týchto rezerv dlhodobo zosekáva dovoz - dennou realitou sa pre Venezuelčanov stali dlhé rady pred obchodmi. Často chýbajú základné potraviny, vrátane mlieka alebo múky, či napríklad detských plienok, toaletného papiera alebo niektorých liekov. "Venezuela, kde vládne ľavicová vláda, bola po kolená vo finančnej a politickej kríze ešte predtým, než začala cena ropy padať," upozornil na serveri CNBC analytik Nicholas Spiro zo spoločnosti Spiro Sovereign Strategy.
Pokrivkávajúca ekonomická situácia má aj ďalšie dôsledky. Krajinu trápi odliv mozgov, rastúca kriminalita, výpadky elektrického prúdu a jedna z najvyšších inflácií na svete, ktorá sa pohybuje okolo 60 percent. Navyše čoraz viac ekonómov začína v súvislosti s Venezuelou hovoriť aj o platobnej neschopnosti. Nižšia cena ropy znamená nižší príliv dolárov. Bez nich ale nemôžu krajiny splácať svoj dlh. Aj preto v uplynulých týždňoch rástli výnosy vládnych venezuelských dlhopisov, ktoré sa dostali najvyššie od roku 1998.
V otázke, či krajine hrozí bankrot, sú experti rozdelení. Napríklad podľa amerického denníka Wall Street Journal hrozí Venezuele 61- percentné riziko, že sa v budúcom roku nevyhne bankrotu, agentúra Bloomberg ale hovorí až o 97-percentnej hrozbe bankrotu. Nie všetci sú takí pesimistickí. "Ešte je veľa možností, ako sa vyhnúť bankrotu. Venezuela môže napríklad devalvovať, môže predať aktíva alebo znížiť štátne dotácie," povedal agentúre Reuters investor, ktorý si neželal zverejniť svoje meno. Aj prezident Nicolás Maduro bankrot razantne odmieta a aj naďalej chce pokračovať v pravidelných splátkach dlhu.
Bohatej Nigérii hrozia nepokoje
Ťažkým problémom čelí aj Nigéria. Ešte na začiatku roka sa tento africký štát tešil z rastúceho záujmu investorov, ktorých nalákal výhľad dlhodobého robustného rastu a nerastné bohatstvo. Nigéria vlani na jar predbehla Juhoafrickú republiku a stala sa tak najväčšou ekonomikou Afriky. Teraz je to ale inak. Odborníci sa obávajú dopadov sociálnych nepokojov a nestability v Nigérii.
"V tejto krajine, ktorú sužujú hlboké regionálne a náboženské rozpory, je príjem z ropy lepidlom, ktoré drží elity na jednej lodi," uviedli nedávno vo svojej správe analytici zo spoločnosti RBC Capital. Dodali, že už v minulosti krajina v čase poklesu cien ropy prechádzala turbulentným obdobím.
Analytici teraz očakávajú, že Nigéria kvôli nižšej cene ropy ročne príde až o 700 miliónov dolárov. Krajinu pritom už vo februári čakajú všeobecné voľby. "Padajúca cena ropy výrazne obmedzuje vládne zdroje, a to v čase, keď čelí vážnemu bezpečnostnému riziku kvôli islamistickej skupine Boko Haram," myslí si Peter Pham, riaditeľ afrického oddelenia v Thinktanku Atlantic Council.