Investori sa kvôli dlhovej kríze zbavovali dlhu južných krajín a na Nemecko sa vrhli ako na bezpečný prístav. Nemecké úroky klesli takmer o percento.
Nízke úroky a vysoký dopyt po nemeckých štátnych dlhopisoch priniesli do spolkového rozpočtu v priebehu piatich rokov dodatočných 40,9 miliardy eur.
Bezpečné prístavy
Z uvoľnenej menovej politiky a postavenia „bezpečných prístavov“ profitovali podľa Stanislava Pánisa z J&T Banky najmä krajiny jadra eurozóny, okrem Nemecka aj Francúzsko, Rakúsko či Holandsko.
Berlín takto nepriamo profituje z európskej dlhovej krízy, ktorá spôsobila, že investori prestali dôverovať dlhopisom krízou zasiahnutých krajín a namiesto nich nakupovali nemecké dlhopisy - považované za bezpečný prístav.
Podľa Kamila Borosa z X-Trade Brokers ťažila z krízy každá vláda, ktorej nerástli rizikové prirážky výraznejšie ako klesala bezriziková sadzba určovaná ECB. "S výnimkou problémových krajín (PIIGS, Slovinsko, Cyprus) teda kleslo úročenie štátnych dlhopisov všetkých ostatných krajín eurozóny, vrátane Slovenska," dodáva Boros.
Vyplýva to z odpovede spolkového ministerstva financií na otázku poslanca SPD Joachima Possa, ktorú má k dispozícii nemecký týždenník Der Spiegel.
Náklady za krízu môžu narásť
Nemecké ministerstvo vypočítalo sumu 41 miliárd eur na základe rozdielu oproti pôvodne plánovaným číslam týkajúcich sa splácania úrokov dlhopisov v rokoch 2010 až 2014. V priemere kleslo úročenie všetkých nových emisií spolkovej vlády takmer o jeden percentuálny bod.
Úspory z dôvodu poklesu úročenia dlhu a neočakávane vysoké daňové príjmy vďaka priaznivému vývoju ekonomiky tiež spôsobili, že verejný dlh je nižší, než sa očakávalo. Podľa správy spolkového ministerstva financií bola v rokoch 2010 až 2012 nová zadlženosť o 73 miliárd eur nižšia, než sa predpokladalo.
Proti úsporám stoja podľa ministerstva financií doterajšie náklady v súvislosti s krízou vo výške 599 miliónov eur. Tu však hrozí, že náklady sa zvýšia.
Napríklad druhý odpis gréckeho dlhu, ktorý nemecká vláda odmieta, by podľa odhadu ekonómov mohol Berlínu spôsobiť straty v dvojcifernej miliardovej výške.
Útek do bezpečia priniesol možnosti lacného refinancovania aj krajinám mimo eurozóny alebo EÚ ako napríklad Dánsko, Švédsko, Nórsko alebo Švajčiarsko.