Desať rokov potom, ako Apple spopularizoval platené sťahovanie hudby, zažíva hudobný priemysel svoju ďalšiu revolúciu. Po voskových valčekoch, gramofónových platniach, kazetách, cédečkách a mp3 súboroch totiž hudba opäť mení svoj formát aj spôsob distribúcie. Po úspechu YouTube naberajú celosvetovo na popularite streamovacie služby ako Pandora, Spotify, či iTunes Radio, vďaka ktorým si spotrebitelia môžu hudbu prehrávať cez internet namiesto toho, aby vlastnili digitálnu zbierku na svojich zariadeniach.
Streamovanie hudby však na rozdiel od predchádzajúcich hudobných formátov zásadne mení aj doterajší biznis model hudobných vydavateľstiev. Predaj produktov ako cédečiek, či digitálnych súborov sa totiž mení na poskytovanie služby ako napríklad internetového rádia. Zisk hudobných vydavateľstiev z týchto internetových služieb však predstavuje len zlomok toho, čo sťahovanie hudby.
Prevádzkovateľ platenej streamovacej služby totiž hudobnému vydavateľstvu platí približne len tri desatiny centu za každý jedenkrát, keď si niekto prehrá ich skladbu. Pri internetových rádiách to je ešte menej. Fanúšikovia ale na druhú stranu svoju obľúbenú skladbu prehrávajú aj desiatky, či stovky krát, takže táto suma sa môže nabaliť.
Celosvetové tržby hudobných vydavateľstiev vlani síce klesli o 4 percentá na 15 miliárd dolárov, no práve streamovacie služby im pomáhajú vyrovnať, či prekonať straty spôsobené poklesom predaja cédečiek. Výrazne však pomáhajú aj menším nezávislým vydaveteľstvám, ktoré vďaka nim začínajú získavať tržby aj z krajín, kde sa predtým s fyzickými médiami nikdy nedostali.
Popularita streamovacích služieb rýchlo narastá spolu s obľúbenosťou smartfónov, rýchlejším a rozšírenejším pokrytím mobilným internetom a v neposlednom rade aj vďaka lacným možnostiam uchovávania dát v cloudoch. Poskytovatelia týchto služieb majú dnes celosvetovo takmer 30 miliónov platiacich predplatiteľov. Niekoľkonásobne viac je tých neplatiacich, ktorí prevádzkovateľom generujú príjem aspoň z reklamy.
Zdroj: MIDiA Consulting, The Economist