Niekoľko základných údajov z Východísk rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až 2016:
1) Schodok verejnej správy by mal dosiahnuť 2,01 mld. eur. Konsolidačné úsilie merané poklesom schodku tak dosiahne 170 mil. eur, alebo 0,23% HDP. Naďalej si žijeme nad pomery v hodnote celej Dane z z príjmov fyzických osôb, ktorá by mala dosiahnuť 2,057 mld. eur. (Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by sme museli daň z príjmu zdvojnásobiť)
2) Takto vysoký deficit už je dôsledkom niektorých neštandardných opatrení. Napríklad z predaja rezerv ropy by sme mali „získať“ 320 mil. eur. Je to v podstate privatizácia štátneho majetku, ktorá slúži na znižovanie deficitu. Proti tomu sa nedá nič namietať, akurát to nie je opatrenie, na ktoré sa dá v budúcnosti spoliehať.
- potreba konsolidácie 566 mil. eur, na dosiahnutie potrebného schodku, je tak nízka len vďaka minuloročnému zvyšovaniu daní a hlavne, znižovaniu odvodu do II. piliera, ktorý sám o sebe „znižuje“ deficit o 400 mil. eur.
3) Vláda chce udržať dlh pod úrovňou 57% HDP. To je totiž hranica, po ktorej prekročení by mala predložiť pre nasledujúci rok vyrovnaný rozpočet. Problém však spočíva v tom, že nominálny rast dlhu moc nezávisí na vývoji HDP. Dôchodky, platy učiteľov, či dotáciu železniciam bude štát vyplácať v rovnakej výške, bez ohľadu na vyšší alebo nižší rast HDP. Dnes vláda predpokladá rast HDP 5% v nominálnych číslach. Ak sa však nenaplnia optimistické scenáre veľkého oživenia v EÚ, rast môže byť niekoľkokrát korigovaný podobne, ako sa to stalo za uplynulých 9 mesiacov. Jednoduchý výpočet hovorí, že ak rast klesne pod 3,7%, ale výdavky štátu obohatia dlh podľa plánu, dôjde k prekročeniu tejto rozhodujúcej hranice. Predkladanie opatrení a vysvetľovanie pred parlamentom (52%) je v porovnaní s touto hranicou ako účasť na nepovinnej prednáške v porovnaní s tretím termínom skúšky.
Vláda hrá odvážnu hru na tenkom ľade. Môžeme špekulovať nad možnými riešeniami, ako by postupovala, ak by tento vývoj skutočne hrozil.
a) Ministerstvo financií prikáže ARDALu nakupovať dlhopisy, len keď to bude skutočne potrebné. Obmedzí sa miera predzásobenia (mohlo by to mať dopad na rast úrokových nákladov, podľa šéfa ARDALu je totiž predzásobenie požiadavka investorov a nie roztopaš správcov dlhu).
b) Nominálne sa upravia výdavky s cieľom znížiť deficit (odloženie kapitálových výdavkov a pod.)
c) Dôjde k novelizácii Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom budú upravené podmienky započítavania rezerv a záchranných mechanizmov (EFSF, ESM)
d) Vláda si nebude robiť starosti, do parlamentu predloží vyrovnaný rozpočet, a ten prijme úpravy (vypracované na ministerstve financií) podľa požiadaviek. Ústavný zákon rozpočtovej zodpovednosti totiž žiadne páky na poslancov nemá.
Do návrhu rozpočtu verejnej správy sa dostala zmienka o adresnosti dávok sociálneho systému: „je potrebné venovať sa zmenám v systéme týchto dávok, kde hlavnou iniciatívou je zvýšiť adresnosť a efektívnosť systému dávok“. Tieto slová sa často opakujú v našom IPN Ako znižovať výdavky v oblasti štátnej sociálnej podpory.
| Radovan Ďurana, INESS |