Úradníci v Spojených štátoch sú vypnutí, teda okrem tých, ktorí posielajú ľudí do basy. Svet si to zatiaľ priveľmi nevšimol, okrem nešťastných turistov, ktorých bedekre vodia po zatvorených pamiatkach.
Bruselských úradníkov nikto vypnúť nevie. No aj oni začínajú vetriť problémy. Voľby v Nemecku pre nich ešte katastrofou nedopadli, keď opäť vyhrala rečami tvrdá, ale konaním jemnejšia Merkelová a euroskeptické AfD zostalo s 4,7 % tesne pred bránami parlamentu. No čoho sa báli v Nemecku, stalo sa v Rakúsku. Dve euroskeptické strany získali cez 27 % a keď prirátame tretiu, čo sa do parlamentu nedostala, je to cez 30 %. Z toho parlamentný Team Stronach otvorene hovorí o návrate od eura k schillingu.
Britský UKIP Nigela Faraga sa zatiaľ snaží vybudovať spojenectvo s konzervatívcami na lokálnej úrovni. David Cameron síce spoluprácu s touto stranou odmieta, no euroskeptická odnož v jeho strane má uši otvorené. Komisár pre trh Michel Barnier sa vyjadril, že argumenty euroskeptikov treba brať vážne. No pre neho to znamená typicky úradnícku akciu: „Musíme o tom v nasledujúcich rokoch debatovať.“
Trocha prekvapivo, snáď pod vplyvom blížiaceho sa dôchodku, sa iniciatívy chytil sám Barosso. Komisia pripravila zoznam regulácii, ktoré by mali prejsť testom potrebnosti, od slávnych regulácii kaderníkov až po kvalitu pôdy. Zoznam prirodzene narazil na odpor celého zástupu úradníkov z rôznych štruktúr, ktorým hrozí zmenšenie ich moci. No ako novoobjavený euroskeptik Barosso povedal: „Som silne presvedčený, že EÚ by sa nemala miešať do všetkého, čo sa v Európe stane!“
Skôr než nás opojí radosť z reformy EÚ, ktorá je určite už niekde za rohom, pripomeňme si zopár vecí, ktoré sú v EÚ zlé. Napríklad eurofondy. Európska protikorupčná agentúra OLAF vydala štúdiu, podľa ktorej sa v roku 2010 v ôsmich členských štátoch (Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, Litve, Holandsku, Poľsku, Rumunsku a v Španielsku) spreneverilo 2,2 miliardy eur.
Alebo zahraničná pomoc. V minulosti sme už informovali, ako sa rýchlo rozpadli Európou zadotované africké cesty po tom, čo skončila finančná podpora. Alebo ako sa v egyptskom chaose postrácali miliardy, ktoré sme tam poslali na podporu ľudských práv. Najnovšie Európsky dvor audítorov vydal správu, podľa ktorej menej ako polovica z 1,9 miliardy eur pre 16 projektov európskej pomoci Kongu priniesla významnejšie výsledky.
Think tank New Direction zase vydal report, podľa ktorého EÚ ročne minie 7,5 miliardy eur na dotovanie tretieho sektora. To je skoro toľko, čo rozpočtové príjmy Lotyšska. Dve tretiny výdavkov išli organizáciám s humanitárnymi, či sociálnymi cieľmi. Britská organizácia TaxPayers’ Alliance prezentovala EU Fiscal Factbook, kde sa okrem iného dočítate, že EÚ má na Barbadose 44 diplomatov, že na reklamu Únia dáva viac peňazí ako Coca-Cola, alebo že ročne sa kvôli kvótam nahádžu do mora mŕtve ryby za 156 miliónov eur. Napriek obrovskému plytvaniu sa Komisii zdá stále málo. Rozpočet na rok 2013 sa nedávno spätne zvýšil o 7,3 miliardy eur, no Komisia tvrdí, že treba zvyšovať znova, tento krát o 3,9 miliardy eur.
Pri týchto správach nečudo, že sa Európou šíri euroskeptická nálada vyjadrená aj volebnými výsledkami. Východoeurópania majú okrem plytvania ich peniazmi dôvod naviac. Väčšina bola až donedávna, keď pracovné trhy otvorili aj ostávajúce štáty, občanmi druhej kategórie. Rumuni a Bulhari v druhej kategórii ostávajú. Francúzi ich nechcú pustiť ani len do Schengenu. Vraj si nevedia zabezpečiť hranice. Asi zabudli, že problémy s imigrantmi má skôr ich krajina, než Bulharsko či Rumunsko.
A čo eurokríza? Nič nové. Španielsko má budúci rok dosiahnuť dlh neokrúhlych 99,8 % HDP (najviac od roku 1909). Grécky premiér sa vo Washingtone rozohňoval, že európski partneri nemajú prokrastinovať, ale riešiť jeho problémy. Konkrétne ten, že jeho vláda má na budúci rok v rozpočte dieru, ktorú nevie pokryť. Pre informáciu, verejné výdavky Grécka sú o 12 miliárd vyššie, ako boli v poslednom nekrízovom roku 2006. Taliansky premiér prežil hlasovanie o dôvere, keď Berlusconi otočil na päte a vyjadril mu podporu. Nemeckí starostovia sa hnevajú na centrálnu vládu, že volí podobnú „šetriacu“ stratégiu ako tá slovenská. Teda hodiť šetrenie na samosprávy, ktoré však hospodária poväčšinou zodpovednejšie ako centrálna vláda.
Aj v bankovom systéme je oblačno. Prezident Bundesbanky Jens Weidmann vyjadril obavy, že banky sú motivované nakupovať príliš veľa štátnych dlhopisov. „Nedávna skúsenosť ukázala, že štátne dlhopisy nie sú bez rizika.“ Írska vláda vyhlásila, že má zabezpečené financovanie na tento aj budúci rok. No Írska centrálna banka lamentuje nad osudom hypoték v hodnote 9,3 miliardy, ktoré nie sú splácané už dva roky. Odpoveď Bruselu? Viac peňazí pre banky. Údajne sa zvažuje aj úprava nástroja Balance of Payments, v ktorom je (po poskytnutí pomoci Lotyšsku, Maďarsku a Rumunsku) ešte asi 40 miliárd eur. Tie by po novom mohli byť použité priamo na záchranu bánk krajín mimo eurozónu.
Na záver sa zasmejme s rubrikou „to nevymyslíš, to je Francúzsko!“ V krajine galského kohúta hrozí zatvorenie viacerých významných podnikov. Reakcia politikov je francúzsky šarmantná – ak zavriete fabriku, dostanete pokutu! Podobné ekonomické opatrenia šíria strach. Až taký, že susedné Švajčiarsko počas augustových manévrovsimulovalo útok zo zbankrotovaného Francúzska. Podľa scenára Francúzi vtrhli do krajiny, aby získali peniaze, ktoré im Švajčiari „ukradli“. Vojenský útok je fikcia, no reálne sa Švajčiari bránia útokom francúzskych manažérov a bankárov na pracovný trh, kde sú mimoriadne nepopulárni.
Dúfam, že vás majú v práci radi!