Venezuelská centrálna banka potvrdila, že domáca ekonomika je v recesii a inflácia v krajine zostáva najvyššia na americkom kontinente. Vláda prezidenta Nicolasa Madura obvinila zo slabých údajov svoje politické nepriateľov a Maduro sľúbil v budúcom roku reformy, ktoré majú krajinu dostať z recesie, vrátane reformy kontroly domácej meny.
Centrálna banka prvýkrát v tomto roku zverejnila údaje o hrubom domácom produkte. Tie ukázali, že ekonomika v prvých troch štvrťročných tohto roka klesala. V prvých troch mesiacoch roka to bolo o 4,8 percenta, v druhom štvrťroku o 4,9 percenta a v treťom o 2,3 percenta. Inflácia v novembri dosiahla 63,6 percenta. Ekonómovia a analytici už dlho predpovedali, že výkon ekonomiky Venezuely, ktorá je členom ropného kartelu OPEC, bude tento rok najhorší z veľkých ekonomík v regióne.
Maduro na tlačovej konferencii obvinil svojich politických oponentov z poškodzovania ekonomiky, ktorá je vysoko závislá na rope, kvôli protestom na začiatku tohto roka, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Sľúbil na budúci rok šesťmesačný hospodársky plán, ktorý má zvrátiť ekonomický vývoj v krajine za pomoci zníženia inflácie, zvýšenia devízových rezerv, zníženia zbytočných nákladov a reformy trojstupňového systému devízových kurzov.
"Chystáme sa zdokonaliť menový systém," vyhlásil Maduro, podrobnejšie informácie k plánovaným opatreniam však neoznámil. "Rok 2015 bude rokom ekonomického oživenia, veľkej hospodárskej transformácie."
Prezidentovi oponenti však jeho plány okamžite kritizovali a upozornili, že neobsahujú žiadne detaily a skutočné riešenia pre chorľavejúcu ekonomiku. "Opäť žiadne oznámenie. Nevie čo robiť," vyhlásil vodca opozície Henrique Capriles. "Dnes je všetkým Venezuelčanom jasné, že s Nicolasom sa nedostaneme z chaosu."
Venezuela bola naposledy v recesii v rokoch 2009 - 2010. V súčasnosti má na ekonomiku negatívny vplyv prudký pokles cien ropy. Výnosy z ropy tvoria 96 percent devízových príjmov krajiny. Cena venezuelskej ropy sa od polovice roka znížila o polovicu na 46 dolárov za barel.
Centrálna banka uviedla, že demonštrácie odporcov vlády počas roka narušili výrobu a distribúciu, spôsobili nárast inflácie a pokles HDP. Tohtoročné demonštrácie boli najvážnejšie za posledné desaťročia, o život pri nich prišlo 43 osôb, vrátane protestujúcich, bezpečnostných pracovníkov aj Madurových stúpencov.
Centrálna banka tiež uviedla, že bilancia zahraničného obchodu na konci tretieho štvrťroka vykazovala prebytok 6,8 miliardy USD. Vývoz z krajiny, na ktorom má viac ako 90-percentný podiel ropa, sa znížil o 14,2 percenta na 19 miliárd USD a dovoz klesol o 1,4 percenta na 12,2 miliardy USD, napísala agentúra Reuters.