Viac ako 40 krajín z celého sveta, a to vrátane veľkých európskych ekonomík, sa rozhodlo pripojiť k čínskemu projektu napriek výhradám USA. Japonsko sa však rozhodlo ostať mimo.
Úlohou novej banky má byť financovanie projektov rozvoja infraštruktúry v regióne. Spojené štáty však AIIB vyčítajú netransparentnosť a vyjadrili tiež obavy, že ju Peking bude využívať na zvýšenie svojho vplyvu vo svete. Washington považuje novú banku za rivala Svetovej banky (SB) a Ázijskej rozvojovej banky. V oboch týchto inštitúciách majú USA veľký vplyv. Vláda v Tokiu odôvodnila svoje rozhodnutie nepripojiť sa k AIIB obavami "zo spôsobu jej riadenia".
Najväčším akcionárom banky bude Čína, ktorá sľúbila, že do nej vloží kapitál vo výške 50 miliárd USD (46,49 miliardy eur), čo je polovica z plánovaného počiatočného kapitálu 100 miliárd USD.
O členstvo v AIIB požiadali minulý mesiac aj mnohé európske a tiež významné svetové ekonomiky ako napríklad Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Luxembursko, Dánsko aj Brazília, Rusko, Austrália, Južná Kórea i Taiwan.
Portugalsko požiadalo o prijatie medzi zakladajúcich členov Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB). Uviedlo to v stredu (1.4.) večer v oficiálnom vyhlásení čínske ministerstvo financií. Informovala o tom agentúra Reuters.
Štáty sveta mali čas do konca marca, aby sa rozhodli, či sa chcú stať zakladajúcimi členmi AIIB. Medzi poslednými podali svoje žiadosti práve Portugalsko, Island, Maďarsko a Izrael.
Čo sa týka Taiwanu, Čína "uvítala jeho záujem o členstvo v banke", ale odkázala ostrovu, že svoju žiadosť musí podať pod "zodpovedajúcim názvom". Peking totiž neuznáva nezávislosť Taiwanu a považuje tento ostrov za svoju provinciu.
(1 EUR = 1,0755 USD)