Nebolo to až tak dávno, čo bol jedným z najväčších bolehlavov Európy nadmerný dlh. Do toho sa však medzičasom pridala extrémne nízka inflácia, chabý rast ekonomiky a… Európska centrálna banka so svojim veľkolepím plánom, ako všetky tieto problémy vyriešiť jediným odvážnym ťahom.
A tak začala mesačne skupovať cenné papiere v hodnote 60 miliárd eur. Teraz Európa, paradoxne, môže čeliť celkom opačnému problému – dlhu môže byť príliš málo. Teda aspoň takého, ktorý mieni ECB nakúpiť.
Väčšinu nákupov totiž tvoria štátne dlhopisy. Musia však byť bezpečné, musia mať splatnosť 2 až 30 rokov a nesmú mať výnos nižší ako -0,2 percenta. S objemom 11 miliárd eur mesačne by pritom mali najväčšiu časť nákupov tvoriť práve dlhopisy nemecké.
Problémom by mohlo byť, že výnosy mnohých nemeckých dlhopisov sú už teraz nižšie ako stanovených -0,2 percenta. Väčšinu vydaných dlhopisov totiž držia banky, poisťovne a dôchodkové fondy, ktoré od začiatku avizujú, že sa ich z regulačných dôvodov vzdať len tak nemienia. Výnosy tak klesajú stále hlbšie do mínusu.
Podľa odhadov Wall Street Journal je pre centrálnu banku už teraz pasé 42 percent nemeckého dlhu. Keď program kvantitatívneho uvoľňovania pred necelým mesiacom začal, bolo to 28 percent. Nemecko pritom do septembra 2016, dokedy má program ECB trvať, veľké emisie nového dlhu už neplánuje.
Inými slovami, centrálna banka sa zahnala do kúta vlastnými pravidlami. Opäť tak silnejú obavy, že Draghiho plán nielen nebude fungovať, ale že sa mu ho nepodarí ani v plnej miere zrealizovať. Podobné obavy pritom zaznievali už pred spustneím QE. A Draghi ich zatiaľ vyriešil vcelku elegantne. Oznámil, že ECB je pripravená nakupovať cenné papiere v priemere až za 124 percent ich hodnoty. Na splnenie plánu by mu tak stačilo skupovať zhruba o pätinu menší objem dlhopisov.
Ak ani toto nebude stačiť a výnosy z bezpečných dlhopisov sa budú prepadať ďalej do mínusu, hrozí, že eurobanka bude nútená pravidlá programu nakoniec zmierniť. Alebo ho predčasne utlmiť.
Nad ECB skrátka aj naďalej visí stále rovnaký problém – čokoľvek urobí, zdá sa to byť príliš málo. Mnohí investori a ekonómovia tak už teraz hádžu Draghiho program QE do koša ako plán odsúdený na zlyhanie.
No ak by sa aj takýto scenár naplnil a doteraz najväčší stimul európskej ekonomiky skutočne nevyšiel, koniec experimentov to ešte znamenať nemusí. Skupina ekonómov z európskych univerzít nedávno vo Financial Times predstavila úplne nový plán – “ľudové QE”.
Namiesto pchania novovytlačených peňazí bankám navrhujú, aby šli peniaze priamo ľuďom. Po dobu 19 mesiacov by podľa nich mal každý občan každej krajiny eurozóny dostávať mesačne na účet 175 eur. Peniaze by mohli využiť na splatenie dlhov alebo ich proste minúť. Tento plán by vraj – na rozdiel od súčasného programu ECB – podporil míňanie, tvorbu pracovných miest aj ekonomiku priamo. Pretože platiť za to, aby ste mohli niekomu požičať, už zjavne nestačí…
Nech už to celé dopadne akokoľvek, jedno je isté – pokým bude trvať kríza, minimálne o nápadité riešenia núdza nebude.