Ben Bernanke doteraz tvrdo pracoval na tom, aby ohľadom vývoja sadzieb vysielal zrozumiteľné signály. Teraz preto musí byť sklamaný z toho, ako trhy jeho zámerom "zle porozumeli". Prezident Dallas Fed Richard Fisher naznačil, že trhy sa zámerne snažili o narušenie plánov Fedu tým, že vytvorili turbulencie na trhu, ktoré mali centrálnu banku donútiť k ďalším nákupom aktív. Ide o pochybnú logiku. Investori, ktorí predali dlhopisy po zasadaní FOMC, stavili na to, že ich ceny budú ďalej klesať. To znamená, že chceli, aby Fed politiku utiahol, čo je opak toho, čo naznačoval Fisher. Mylný je aj názor, že veľkí hráči na trhu nejako koordinujú svoje správanie. Investori medzi sebou súperia, spolupráca neexistuje. Je ale možné, že sa ceny dostanú do nesúladu so zámermi Fedu a v minulých dňoch k tomu skutočne mohlo dôjsť.
Bernankeho varovanie zdvihlo výšku sadzieb očakávaných v roku 2016 asi o 100 bázických bodov, čo je pomerne dramatický posun. Nasledujúci graf ukazuje, ako sa podľa odhadov Fulcrum Asset Management po spomenutom varovaní posunuli pravdepodobnosti prvého utiahnutia politiky na nasledujúcich zasadnutiach FOMC:
Jasne vidíme, ako stúpla odhadovaná pravdepodobnosť utiahnutia politiky v roku 2014. Práve to malo negatívny dopad na ceny aktív.
Čo sa konkrétne stalo? Je možné, že vyvolaný šok donútil investorov k znižovaniu finančnej páky investorov predávajúcich futures. Ak tomu tak bolo, všetko by sa malo vrátiť do normálu po tom, až sa situácia upokojí. Trhy sa ale možno domnievajú, že Fed zmenil názor na monetárnu politiku. Potom by išlo aj o veľmi výraznú zmenu, ktorá je silnejšia než ktorýkoľvek iný signál týkajúci sa zámerov tejto centrálnej banky. Napríklad podľa výskumu San Francisco Fed je možné, že veľká časť vplyvu, ktorý malo QE na dlhopisový trh, prichádzalo práve prostredníctvom signalizačného efektu a nebola založená na portfólio efektu, na ktorý sa zvyčajne kladie hlavný dôraz. Fed by sa potom musel veľmi snažiť o to, aby trhy upokojil.
Teraz zrejme budeme počuť sériu prejavov hrdličiek z vedenia Fedu. Avšak v určitom okamihu Fed bude musieť prezentovať nové ekonomické ciele. Môže to byť napríklad zníženie cieľa týkajúceho sa nezamestnanosti z 6,5% na 5,5%, čo by zodpovedalo strednodobej inflácii držiacej sa pod hranicou 2,5%. Niektorí zástupcovia Fedu, ktorí sa obávajú "honby za výnosmi", s tým možno nebudú súhlasiť. Pokiaľ ale Fed chce dostať krátkodobé sadzby späť pod kontrolu, mal by o podobných krokoch vážne uvažovať, rozvádza svoje predchádzajúce úvahy o súčasnom dianí na trhoch ekonóm a investor Gavyn Davies. Naživo diskutovanej téme monetárnej politiky v USA sa tiež na stránkach New Republic venujú známi Monetaristi Ramesh Ponnuru a David Beckworth:
Zdá sa, že Fed by rád začal so znižovaním objemov mesačných nákupov dlhopisov. Podľa toho, čo povedal Bernanke, by k tomu mohol prikročiť na konci tohto roka a nákupy by mohli byť úplne ukončené v roku budúcom. Ide ale o predčasný krok a Fed by mal naopak signalizovať, že politiku neutiahne až do chvíle, kým sa nominálna výdavky v ekonomike nevrátia na predkrízový trend. Impulzom k uvoľneniu tempa QE je prekvapivá odolnosť americkej ekonomiky, ktorá si vedie oveľa lepšie, než sa na začiatku roka 2013 čakalo. K tomu sa ale pridáva mylný dojem, že Fed teraz sleduje veľmi uvoľnenú politiku. Ten je založený na tom, ako nízko dnes ležia sadzby a ako veľmi sa zväčšila súvaha centrálnej banky. Ani jedno ale neznamená, že politika je skutočne uvoľnená.
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča:
|
Už Milton Friedman poukazoval na fakt, že nízke sadzby môžu byť známkou toho, že politika nie je uvoľnená, ale naopak príliš utiahnutá. A je tiež chybou pozerať sa len na vývoj ponuky peňazí bez pohľadu na vývoj dopytu po nich. Fed síce zväčšil svoju súvahu, k úplnej akomodácii dopytu po peniazoch ale nedošlo a celkové dolárové výdavky tak zostávajú v útlme. Mieru uvoľnenia politiky je najlepšie hodnotiť práve z vývoja nominálnych výdavkov. Ak tempo ich rastu klesá, je politika utiahnutá. Pred poslednou krízou toto tempo dosahovalo po desaťročia asi 5% ročne. Firmy aj domácnosti tento rast odrazili vo svojich očakávaniach, po kríze ale došlo k jeho prudkému prepadu, ktorý bol rýchlejší ako počas Veľkej depresie. Výsledkom boli problémy na trhu práce a na finančných trhoch. Situáciu zmenilo až kvantitatívne uvoľňovanie, rast je však stále nízky, po recesii rástli nominálne výdavky v priemere o menej ako 4%. Celkovo sa nominálny výdavky nachádzajú asi 10% pod predkrízovým trendom.
Ak by Fed teraz uvoľnil tempo nákupov aktív, situácia by sa ešte zhoršila. To je dôvod, prečo trhy na Bernankeho signály reagovali tak negatívne. Fed by mal explicitne cieliť dlhodobý vývoj nominálnych výdavkov. Jeho cieľom by mal byť ich rast o 5% ročne s tým, že ak jeden rok tento cieľ podstrelí, bude sa snažiť o to, aby to nasledujúce roky kompenzoval. Aj bez týchto cieľov ale existujú dôvody na to, aby Fed nákupy neznižoval. Podľa inflačných očakávaní (Cleveland Fed) by mal rast cien v nasledujúcich desiatich rokoch dosahovať 1,4% ročne, nezamestnanosť sa drží nad cieľom vo výške 6,5%. Oboje ukazuje, že politika by mala byť uvoľnenejší, jej utiahnutie by bolo šialené.
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz