Grécko, ktorému sa stále nedarí vymaniť z dlhového objatia, opäť raz vyslalo jasný signál o tom, ako veľmi chce šetriť. Grécka vláda podľa agentúry Reuters vylúčia možnosť ďalšieho znižovania dôchodkov a platov vo verejnom sektor. Toto rozhodnutie môže poriadne zamávať zo vzťahmi tejto vysokozadlženej krajiny s medzinárodnými veriteľmi (ECB, MMF, EK), ktoré od Atén očakávajú dodatočné úspory.
Premiér Anonis Samaras na stretnutí so šéfom koaličnej strany PASOK Evangelosom Venizelosom uviedol, že Grécko je schopné presvedčivo dokázať, že nemôže a ani by nemalo prijať nové rozpočtové opatrenia zničujúce mzdy a dôchodky. Podľa dokumentu, ktorý premiér predložil, je jedinou životaschopnou cestou k zníženiu gréckeho dlhu a rozpočtového deficitu hospodársky rast.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať o pomoc Európsku úniu a Medzinárodný menový fond (MMF). Úver v objeme 110 miliárd eur ale problémy krajiny nevyriešil a Grécko muselo dostať druhý záchranný balík v objeme 130 miliárd eur.
Atény však nedostali pomoc úplne zadarmo. Výmenou za miliardy musela krajina zaviesť masívne výdavkové škrty, znížila dôchodky a mzdy a opakovane zvýšila dane. Tieto opatrenia však oslabujú ekonomiku a vyvolávajú masívne protesty obyvateľov. Veriteľom to však nestačí. Menový fond už avizoval, že Grécko bude musieť schváliť ďalšie úsporné opatrenia. Grécka vláda však dúfa, že sa ďalším úsporám vyhne. Veritelia zatiaľ neupresnili, aký druh úsporných opatrení budú požadovať.
Vláda dúfa, že v budúcom roku vykáže prebytok primárneho rozpočtu, ktorý nezahŕňa náklady na správu dlhu, vo výške 2,84 miliardy eur. To je asi 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Kabinet predpokladá, že bude ťažiť z rastu daňových príjmov v dôsledku hospodárskeho oživenia a z opatrení proti daňovým únikom.