Ekonomické omyly, ktoré viedli k vlečúcim sa krízam a niekedy dokonca aj pádu celej ríše, sprevádzajú ľudskú civilizáciu odpradávna.
Pozrite si prehľad desiatich historických omylov, ktoré zostavil český týždenník Ekonom a ktoré sa najvýraznejšie podpísali na ekonomickej situácii v rôznych častiach sveta.
|
1. Pod ťarchou pyramíd (cca 2700 pred Kristom). Architekt a vezír Imhotep vybudoval prvú pyramídu. Išlo o nábožensky zdôvodnený projekt verejných prác, na ktorom o storočie neskôr závisela až štvrtina staroegyptskej populácie. Veľkorysé stavby sprvu upevnili štát, potom však rozvrátili ekonomiku. |
|
|
2. Rozhadzovaním k prosperite (331 pred Kristom). Preslávený vojvodca Alexander Veľký a jeho pokladník Harpalos uvoľnil do obehu drahé kovy z pokladu porazeného perzského kráľa. Očakával oživenie obchodu. Razba nových mincí však spôsobila rýchly rast cien, ktorý prispel k rozpadu Alexandrovej ríše. |
|
|
3. Každý syn ako otec (rok 332). Rímsky cisár Konštantín (ktorý zaviedol kresťanstvo) svojimi ediktmi dedične pripútal roľníkov, remeselníkov aj mestských úradníkov ku svojim profesiám. Syn mal v zásade robiť to isté a na tom istom mieste ako jeho otec. Cisár očakával vyššie daňové príjmy, opatrenia namiesto toho viedli k umŕtveniu sociálnej mobility a tým k úpadku ekonomiky. |
|
|
4. Kresťania proti bankárom (rok 789). Na koncile v Aachene katolícka cirkev vydala v ríši Karola Veľkého zákaz úžery, kedy "sa žiada viac, než bolo dané", čo poškodilo obchod. Podľa nariadenia pápeža Alexandra III. z roku 1179 sa usvedčení úžerníci nesmeli kresťansky pochovať. V Taliansku nariadenie nerešpektovali, inde v stredovekej Európe sa finančníctvo stalo doménou Židov. |
|
|
5. Bohatý štát, chudobní ľudia (1302). Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný so svojimi ministrami, zástancami centralizovaného štátu, začal zavádzať nové dane, čo sa stalo vzorom pre celú západnú Európu. Peniaze potreboval na dvor a na svoje vojny, obyvateľstvo schudobnelo a podľahlo podvýžive a epidémiám. |
|
|
6. Začiatok čínskej izolácie (1424). Konzervatívny konfuciánski učenci neprajníci obchodu prinútili čínskeho cisára Chuang-si k zákazu námorných výprav, čo znamenalo koniec najväčšej flotily vtedajšieho sveta. Čína sa prepadla do štyristoročnej izolácie, ktorá postihla celú ekonomiku. |
|
|
7. Prekliatie zlata Inkov (1532). Španielska honba za zlatom a striebrom v Peru a Mexiku nepriniesla upevnenie ekonomiky, ale cenovú revolúciu. Inflácia sa z Madridu preliala do celej Európy. Hospodársku politiku vtedajšej superveľmoci najviac ovplyvňoval dominikán Domingo de Soto, ktorý tvrdil, že fixná cena je vždy lepšia než trhová a mal by ju v ideálnom prípade stanovovať štát. |
|
|
8. Dedičstvo sultánovho zákonníka (1683). Neúspešné obliehanie Viedne ukázalo zaostávanie Turecka. Jeho hospodárstvo podlomil náboženský a štátny dirigizmus a nedôvera k novinkám i podnikaniu. Prispel k tomu sprvu moderný, ale rigidný zákonník Sulejmana I. Ten podľa odporúčania Veľkého muftího Mehmeda Ebussuuda kládol dôraz na súlad so zásadami islamu. |
|
|
9. Sprofanovanie papierových peňazí (1720). Pád banky a akciových spoločností pre obchod so zámorím založených vo Francúzsku škótskym dobrodruhom a finančníkom Johnom Lawom. Krach síce o niečo znížil štátny dlh, ale vyvolal nedôveru k papierovým peniazom a zastavil potrebné hospodárske reformy. |
|
|
10. Clá železného kancelára (1879). Nemecký kancelár Otto von Bismarck v súlade s teóriami ekonómov "nemeckej historickej školy", nasledovníkov Friedricha Lista, zaviedol prísne poľnohospodárske a priemyselné clá. Podobne postupovali aj v USA. Celosvetový ústup od politiky slobodného obchodu vystupňoval napätie a stal sa jednou z príčin 1. svetovej vojny. |