Štatistici v Bruseli, ako uviedol rakúsky denník Die Presse na svojom portáli, začali vypočítavať výšku hrubého domáceho produktu (HDP) členov EÚ a výšku ich štátneho dlhu v pomere k HDP podľa novej presnejšej metodiky. Jej pravidlá sú logickejšie a uplatňujú sa medzinárodne. Pre Rakúsko je to o to horšie.
Rakúsko musí prirátať svoje dlhy, zaparkované v štátnych podnikoch a v konsolidačných bankách, k celkovej doterajšej štátnej dlžobe. Tým sa rakúsky verejný dlh za uplynulý rok zvýšil zo 74,5 % na 87 % HDP.
V Nemecku sa situácia zmenila. Jeho verejný dlh v roku 2013 klesol o vyše 1,5 % na 76,9 % HDP a tento rok by mal poklesnúť pod 75 % HDP.
V Nemecku už roky výdavky štátu na sanáciu veľkých spoločností ako Nemecké spolkové železnice (DB), banku Hypo Real Estate alebo WestLB zarátavali do štátneho dlhu. Teraz k nemu pridali výdavky na ozdravenie nepodchytených spoločností, ktoré dlh krajiny zvýšili len o 12 miliárd eur.
Do HDP sa teraz v EÚ započítavajú aj výdavky na výskum a armádu. Rakúsko týmito položkami zvýšilo hodnotu HDP o 9,5 miliardy eur, ale dlhy, ktoré boli doteraz skryté, dosiahli 50 miliárd eur.
Denník poznamenáva, že dlhová brzda v Nemecku nie je zapísaná len v ústave, ale reálne aj pôsobí.
Kým Nemecko ako celok hospodári od roku 2012 s prebytkom, tento rok ho dosiahne aj spolok, ústredný rozpočet krajiny, za ktorý zodpovedá vláda kancelárky Angely Merkelovej. V Nemecku v ostatných dvoch rokoch mali rozpočtový prebytkom nielen jednotlivé spolkové krajiny, ktoré vedú regionálne vlády, ale aj fondy zdravotného a sociálneho poistenia a fond úradov práce.