Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyrazí do skorých parlamentných volieb s veľkým esom v rukáve:rekordných 41,8 milióna ľudí v krajine pracuje. Pred desiatimi rokmi bolo Nemecko označené za chorého muža Európy, dnes je vzorom pre ostatných, obzvlášť čo sa zamestnanosti týka. Počet ľudí bez práce klesol z 5 miliónov v roku 2004 na terajších menej ako 3 milióny.
Lenže nemecký zázrak sa dosiahol za cenu veľkého nárastu zle platených miest typu polovičných či brigádnických úväzkov, zmlúv na dobu určitú či práce v úkole. Centrá pomáhajúce ľudom s uplatnením na trhu zaznamenávajú veľa prípadov, kedy platy nestačia na uživenie sa. V niektorých sektoroch služieb vyžadujúcich minimálnu kvalifikáciu môže mzda dosahovať 5 eur za hodinu.
V Nemecku neexistuje plošná minimálna mzda. Opoziční sociálni demokrati navrhujú jej zavedenie na úrovni 8,5 eura za hodinu. Kresťanskí demokrati, ktorých kandidátku kancelárka vedie, kontrujú návrhom postupne presadzovaných sektorových miním, ktorá by sa líšila podľa odvetví aj regiónu. Plošné minimum by vraj narušilo tradičný a osvedčený systém mzdového vyjednávania medzi odbormi a zväzmi zamestnávateľov, do ktorého nezasahujú politici. Na tému došlo aj v jedinej predvolebnej debate lídrov dvoch najväčších strán, pri ktorej sa Merkelová stretla s Peerom Steinbrückom.
Priepasť narastá
Nedávna štúdia inštitútu IAB (Institut für Arbeitsmarkt und Berufsforschung) zistila , že mzdová nerovnosť v krajine za posledných 20 rokov vzrástla, obzvlášť v prípade príjmového dna. Podobne sa situácia vyvíja v ďalších krajinách EÚ, v Nemecku sa však trend presadzuje ostrejšie. Zhruba štvrtina všetkých zamestnaných poberá nízku mzdu, ktorá je definovaná ako menej než dve tretiny mediánu. To je druhý najväčší podiel málo platených miest v celej eurozóne (viac má len Lotyšsko).
"Rastie priepasť medzi klasickými miestami na plný úväzok a rôznymi dočasnými, neistými, nestabilnými formami zamestnania, čo je znepokojujúce, " tvrdí Thomas Rhein z IAB. Trend má pôvod v bolestivých reformách pracovného trhu vykonaných vládou Gerharda Schrödera, ktoré zamestnávateľom dali väčšiu flexibilitu a dlhodobo nezamestnaným možnosť znovu sa zapojiť do pracovného procesu.
Neušetria nič
Výsledkom bol rast zamestnanosti, ale aj posilnené rozdelenie pracovného trhu do dvoch kást. Okrem zamestnancov so zaisteným miestom pribúda čoraz viac zamestnancov druhej kategórie s dočasnými či inak obmedzenými zmluvami. Počet takýchto ľudí v krajine počas posledných rokov vzrástol takmer trojnásobne na 820-tisíc. Ďalších 7,4 milióna Nemcov má tzv. minijob, teda prácu, v ktorej si môžu prísť až na 450 eur mesačne bez nutnosti príjem zdaniť.
Tento typ zamestnania je rozšírený v maloobchode , hoteloch či reštauráciách. "Minijoberi" však vo veľkej väčšine žiadne ďalšie zdroje príjmov nemajú. Takto zamestnaní ľudia nie sú schopní nič ušetriť a ani získať odrazový mostík pre lepšie miesto, v čo sa pôvodne dúfalo.
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Poľsko reformuje penzijné fondy |
Brigádnicke praktiky nasadzovania ľudí podľa potreby sa začínajú rozširovať v ďalších odboroch - pivovaroch, pekárňach alebo jatkách. Belgicko v apríli podalo sťažnosť Európskej komisii, podľa ktorej nemeckí spracovatelia mäsa využívajú Rumunov a Bulharov najatých cez agentúry, ktorým platia extrémne málo, a tým získavajú konkurenčnú výhodu.
V krajine sa o téme už dlhšie obdobie debatuje. "Nemecko je ekonomicky silné, ale to nie je celá pravda," uviedol Steinbrück na nedávnej konferencii.
(Zdroje : FT , DW , CNBC )
Václav Trejbal
analytik Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz