Boj proti poklesu ekonomiky, snaha o udržanie kontaktu so Západom či odsúdenie „vojenského puču“ v Kyjeve. To boli najsilnejšie posolstvá ruského prezidenta Vladimira Putina. Včera predstavil v parlamente správu o stave ekonomiky. V 70-minútovom prejave pred tisíckou ruských prominentov sa dotkol najpálčivejších tém.
1. Ekonomike hrozí pokles
Ešte na začiatku týždňa varoval ruský minister financií Anton Siluanov, že ekonomike najväčšej krajiny sveta hrozí už v budúcom roku pokles. Nízke ceny ropy a sankcie budú podľa jeho slov stáť Rusko prinajmenšom 140 miliárd dolárov. A negatívne vyhliadky včera potvrdil aj samotný prezident Vladimír Putin.
„Pred nami sú zložité časy,“ skonštatoval včera počas príhovoru. A rovno ohlásil aj opatrenia, ktoré by mali negatívny trend zvrátiť. Zmrazenie daní na najbližšie štyri roky, daňové prázdniny pre malý biznis, či zdvojnásobenie výstavby vnútroštátnych ciest. Putin ohlásil aj masívny boj proti korupcii a snažil sa presvedčiť investorov, aby sa so svojím kapitálom vrátili do Ruska. Podľa predbežných odhadov čelí krajina masívnemu odlevu kapitálu. Hlavne kvôli treniciam so Západom. Predpokladá sa, že od začiatku roka opustilo Rusko viac ako sto miliárd dolárov.
Ohlásené opatrenia majú podľa Putina pomôcť krajine vrátiť sa späť k výraznejšiemu rastu. O štyri roky chce, aby krajina rástla rýchlejšie, ako je svetový priemer. V tomto roku sa očakáva, že svet porastie priemerne o viac ako tri percentá. Rusko o menej ako jedno percento.
Najnovšie odhady banky Morgan Stanley pritom hovoria o prepade ruskej ekonomiky na budúci rok o 1,7 percenta. „Myslím si, že kroky, ktoré ohlásil Putin, idú dobrým smerom. Ale neskoro. Je to ťahanie býka za chvost. Som preto skeptický, či sa podarí negatívny trend v dohľadnom čase zvrátiť,“ skonštatoval analytik AcrossPrivateInvestments Radoslav Kasík.
2. Boj s infláciou
Čo by však podľa expertov mal Putin riešiť s najvyššou prioritou, je prepadajúca sa hodnota rubľa a s tým spojený zásadný rast inflácie. „Ak to takto ďalej pôjde, dá sa predpokladať, že na budúci rok bude inflácia dvojciferná. A to môže priniesť sociálne problémy a logicky aj znížiť popularitu prezidenta,“ hovorí Kasík.
Hlava štátu si tento problém uvedomuje. Včera Putin vyzval ruskú centrálnu banku, aby v tejto veci konala. Infláciu chce stlačiť na úroveň štyroch percent. A pridal aj varovanie pre špekulantov:„Vláda vie, kto sú tí, ktorí špekulatívnymi operáciami profitujú z terajšieho stavu. Centrálna banka musí urobiť všetko, aby predišla týmto špekuláciám na menovom trhu.“
3. Proti studenej vojne
Nechceme nové preteky v zbrojení. Zaznelo z úst ruského lídra. Krajina si však bude podľa Putina strážiť svoju obranyschopnosť. Prízvukoval, že Rusko sa bude snažiť zachovať spojenie tak s Európskou úniou, ako aj Spojenými štátmi. Zároveň však bude posilňovať spoluprácu so štátmi Latinskej Ameriky či východnej Ázie.
Rusko je stále vo veľkej miere závislé od dovozu. A to aj v prípade potravín. Napriek tomu, že domáca poľnohospodárska produkcia medziročne narástla o šesť percent, stále zďaleka nestačí pokrývať domácu spotrebu. Stopnutie dovozu potravín z krajín Európskej únie, ktoré bolo odpoveďou na sankcie zo strany Bruselu, spôsobilo dramatický rast cien potravín. Napríklad cena mäsových výrobkov v niektorých ruských regiónoch stúpla za posledných pár mesiacov o viac ako desať percent.
Napriek vôli zachovať vzťahy so Západom sa Putin nevyhol kritike Európskej únie aj Spojených štátov. Mocnosti nepriamo viní z mizérie, ktorou prechádza Ukrajina. Ruská hlava štátu pritom zatiaľ nenaznačila, že by sa spory u nášho východného suseda mohli skončiť. Novú vládu v Kyjeve bude totiž Putin s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej odmietať. Ako povedal, zmeny v Kyjeve sú spôsobené „vojenským pučom“, čo Rusko jednoducho nemôže akceptovať.
4. Poprel vymieranie
Putin vyhlásil, že očakávania Organizácie spojených národov sa nenaplnili. Rusko podľa neho nečelí vymieraniu. „Posledné dva roky v rade sme zaznamenali prirodzený rast populácie. Spolu s Krymom a Sevastopoľom prekročí počet obyvateľov hranicu 146 miliónov ľudí tento rok,“ povedal Putin. Ešte vlani malo Rusko menej ako 143 miliónov ľudí. Samotný Krym spolu so Sevastopoľom približne dva a pol. Putin pritom opakovane poukázal na trvalé pričlenenie sporného polostrova k Rusku. „Je to historické znovuzjednotenie,“ dodal.