Západ má za sebou zlatú éru a je otázkou, či nebola jej príčinou séria jednorazových a neopakovateľných udalostí. Teda takýchto udalostí a zmien, ako je otvorenie sa zahraničnému obchodu medzi krajinami OECD a medzi západom a východom, jednorazový skok v efektivite alokácie zdrojov, pokrok vo vzdelávaní, väčšia miera zamestnanosti žien či rast spotrebiteľských úverov v USA z 40% HDP v 50. rokoch na 140% v roku 2007. Nesmieme pritom zabúdať, že trendový rast začal klesať už pred krízou. Pre Economix to uviedol hlavný ekonóm HSBC Stephen D. King.
Podľa ekonóma nemusí západným ekonomikám nutne hroziť úplné zastavenie rastu. Problém ale spočíva v tom, že sa vytvorila priepasť medzi tým, ako sú nastavené očakávania, a tým, akého rastu je skutočne dosahované. Vo svojej novej knihe tak hovorí o "konci západného blahobytu", čo nemá znamenať, že by na tom vyspelé ekonomiky mali byť horšie, ale že ich obyvatelia očakávajú niečo, čoho nie je možné tak jednoducho dosiahnuť. "Nezdieľam názory ľudí ako Robert Gordon, ktorí hovoria, že technologický príbeh je na konci. Myslím, že to je príliš pesimistické. Technológie sa budú ďalej zlepšovať a s tým bude rásť aj životný štandard. Problém tkvie v tom, že to nebude takým tempom, na ktoré sme boli zvyknutí. My ale naďalej činíme sľuby, ktoré sú založené na očakávaní vyššieho rastu dosahovaného v minulosti. Ak bude rast nižší, tieto sľuby splnené nebudú, "uvádza ekonóm.
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Ako správne odmeňovať vedenie firiem |
King sa domnieva, že v posledných desiatich rokoch sa v západných ekonomikách už začala prejavovať japonská stratená dekáda a hrozí, že príde ďalšia. "Všeobecne sa predpokladá, že tempo rastu sa nakoniec opäť zdvihne, ale čo keď nie," pýta sa. Uvažuje sa o tom, že západu pomôže rast Číny a Indie. Pohľad na posledných desať rokov však ukazuje, že v Číne vzrástli príjmy o 130%, v Indii o 80%, ale napríklad vo Veľkej Británii len o 4%. Ak teda vezmeme do úvahy, ako rýchlo rozvíjajúce sa ekonomiky rástli, je prekvapivé, akého nízkeho rastu dosiahli ekonomiky vyspelé. V Južnej Kórei nedošlo k výraznej zmene v štruktúre spotreby až do bodu, keď bolo dosiahnutých príjmov na hlavu vo výške 15.000 dolárov za rok. Možno, že až túto úroveň dosiahnu v Číne a Indii, posilní sa aj väzba medzi ich rastom a rastom vyspelých krajín, uviedol King. Podľa jeho názoru to ale bude trvať ešte dlhú dobu, 10 až 20 rokov.
King sa domnieva, že situáciu by mohla zmeniť ťažba ropy a zemného plynu z bridlíc. Je tiež možné, že sa prudko zvýši objem zahraničného obchodu, alebo sa rýchlo zvýši konkurencieschopnosť južnej Európy. "Problém je v tom, že politici nehovoria, že k tomu môže dôjsť. Oni s tým počítajú. "Ekonóm tiež radí všetkým, aby starostlivo premýšľali o tom, kam investujú svoje peniaze. Väčšina totiž plánuje, že pôjde do dôchodku v 60 či 65 rokoch a snaží sa o to, aby im to zabezpečili ich investície. Výsledkom je ale honba za výnosmi, ktorá môže vytvoriť bubliny. "Realita je taká, že neexistuje skupina aktív, ktorá by vo všeobecnosti bola schopná všetkým zabezpečiť taký odchod do dôchodku," uvádza ekonóm. A namiesto premýšľanie o tom, ako všetky našetrené peniaze minúť, by podľa neho mali budúci dôchodcovia uvažovať o tom, že ich deti budú potrebovať viac pomoci, ako tomu bývalo v minulosti.
(Zdroj: Economix)
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz