Nikto by nemal byť prekvapený tým, že Toyota patrí medzi firmy, ktoré najviac ťažia z novej japonskej ekonomickej politiky - Abenomie. Táto politika má totiž za cieľ pomôcť najmä exportérom. Šokom ale je, že z jej úspechu nebudú ťažiť japonskí zamestnancami.
Firma totiž namiesto toho, aby generovanú hotovosť investovala v Japonsku, chce postaviť nové továrne v Mexiku a Číne. Plány riaditeľa spoločnosti Akio Toyoda určite poteší akcionárov, zároveň však predstavujú tvrdý úder japonskému tlaku na "reshoring", teda presun výrobných kapacít späť do krajiny.
Analytici z Nomury prišli minulý týždeň s analýzou, v ktorej tvrdia, že kurz jenu "podporí atraktivitu budovania výrobných kapacít v Japonsku". Toyota s tým ale evidentne nesúhlasí. Zdá sa, že vysoké náklady práce a zlý demografický vývoj podľa nej nepredstavujú ten správny základ rastu. A môže byť len otázkou času, kedy ďalšie japonské spoločnosti dospejú k podobnému názoru. V tomto zmysle znamenala Abenomia od samého začiatku omyl.
Tokio spoliehalo na to, že hotovosť od centrálnej banky sa nakoniec dostane až do vreciek zamestnancov. Slabnúci menový kurz sa mal odraziť na rastúcich mzdách, čo malo zvýšiť kúpnu silu, maloobchodné tržby a nakoniec rast celej ekonomiky. Vedenie spoločností ale touto cestou nejde. Sama Toyota minulý mesiac zvýšila zamestnancom organizovaným v odboroch mesačný plat len o 33 dolárov.
Toyota sa zameriava na zahraničné trhy a dôvodom je jednoducho to, že sa snaží o dosiahnutie vyššieho rastu. Chce udržať silnú pozíciu v Severnej Amerike, dlhodobým projektom je pre ňu ale najmä Čína. Aj keby tempo rastu jej ekonomiky nedosiahlo vládou plánovaných 7 percent, rast príjmov sa v tejto krajine stále nachádza vysoko nad rastom príjmov v Japonsku.
Tokio môže prilákať výrobné kapacity domov iba v prípade, že sa mu podarí zvýšiť tempo ekonomického rastu. Všetky oči sú tak uprené na centrálnu banku a čaká sa, že dôjde k ďalšiemu oslabeniu jenu. Bude sa ďalej stimulovať, ale zdá sa, že užívať si to budú hlavne Mexiko a Čína.