Podarilo sa jej to napriek tomu, že segment 3D tlače zažíval inak pomerne strmý pád. A aj napriek tomu, že zatiaľ firma nemá žiadne príjmy, ba ani produkt na trhu.
Pár kilometrov južne od izraelskej metropoly Tel Aviv leží mesto Rehovot. Sídli tam okrem iného spoločnosť Nano Dimension, zameraná na 3D tlač. Nezarába peniaze, a dokonca nemá ani žiadny produkt. Zato na burze sa jej darí nečakane skvele a hodnota jej akcií dosahuje milióny dolárov. Len vlani vzrástla o 261 percent, píše iDnes.cz.
V tom istom technologickom parku funguje tiež americko-izraelská spoločnosť Stratasys, ktorá pôsobí v rovnakom odbore a s firmou 3D Systems sa preťahuje o pozíciu svetovej jednotky na poli 3D tlače. Jej trhová kapitalizácia, teda súčet hodnoty všetkých akcií, klesla vlani o približne tri štvrtiny. Za tretí štvrťrok minulého roka skončila firma pri tržbách v hodnote 167 miliónov dolárov v prevádzkovom mínuse desať miliónov.
Takéto rozdiely medzi firmami z rovnakého sektora v tej istej krajine spravidla značí, že jedna z nich krachuje a druhá funguje správne. V tomto prípade je to ale zložitejšie.
Vytriezvenie z 3D tlače
Najväčší prepad zaznamenali akcie Stratasys už v prvej polovici minulého roka, kedy sa začal predchádzajúci rast komplikovať. Celý segment 3D tlače vtedy po niekoľkýkrát otriasol dôverou akcionárov, ktorí vytriezveli z predpovedí, že 3D tlačiareň bude v každej domácnosti a ľudia si budú tlačiť predmety dennej potreby od kefky na zuby až po oblečenie. Technológia síce zatiaľ pomerne úspešne preniká do priemyselnej výroby, ale to investori najväčších firiem neocenili.
Ako je teda možné, že firma Nano Dimension rastie? Sú jej výsledky o toľko lepšie? Nie sú. Táto spoločnosť nevykazuje žiadne zisky - a po pravde - ani nemôže. Nemá totiž žiadne príjmy.
Nano Dimension je rarita. Jedná sa o takzvaný start-up, teda začínajúcu technologickú spoločnosť, ktorej hodnota sa odvodzuje od toho, čo by raz mala dokázať. V tomto prípade by mala na trh dodať 3D tlačiareň, ktorá bude vedieť tlačiť plošné spoje, teda nosné dosky z izolačného materiálu, ktoré sa používajú na pripevnenie a prepojenie elektronických súčiastok. Ich tlačenie by totiž výrobcom elektroniky výrazne uľahčilo prácu a znížilo náklady. Hodnota firmy tak leží ešte viac v budúcnosti, ako je bežné na akciovom trhu.
Aj ďalším start-upom ale v poslednej dobe investori veľmi veria. Podľa rebríčka Wall Street Journal bolo v januári 2016 na svete 146 start-upov s hodnotou viac ako miliardu dolárov. Oproti nim súčet ceny akcií Nano Dimension - 49 miliónov dolárov - pôsobí ako nič.
Keď súkromná firma kúpi verejnú
Rozdiel však spočíva v tom, že spomínané start-upy ohodnotili súkromní investori rizikového kapitálu - kým to Nano Dimension sa verejne obchoduje na burze. Práve vstup na burzu je považovaný za krok, po ktorom start-up prestáva byť start-upom.
A ak na burzu vstupujú firmy, ktoré majú problémy zarábať (napríklad Twitter), jedná sa o spoločnosti s veľkým množstvom užívateľov a veľkými príjmami. Len sú (zatiaľ) nižšie ako ich výdavky.
V posledných mesiacoch sa dokonca mnoho cenených start-upov (Uber, Airbnb, snapchat) vstupu na burzu vyhýbali, prípadne sa na krok odhodlali a skončili neslávne (ako Box či Square). A sme opäť pri otázke, kde sa na izraelskej burze vzala firma bez výrobku a príjmov.
Nano Dimension má len štyridsaťštyri zamestnancov, takže by pre ňu nebolo jednoduché prejsť náročným procesom predchádzajúcemu primárnej emisii akcií. Odpoveďou je procedúra zvaná reverzná fúzia (reverse merger). Teda proces, kedy súkromná spoločnosť kúpi firmu, ktorá je už kótovaná na burze. V tomto prípade kúpila Nano Dimension v podstate prázdnu schránku s názvom ZBI.
Reverzná fúzia nie je nič nové, ako upozorňuje agentúra Bloomberg. Neslávne sa preslávili v osemdesiatych rokoch pri operáciách vykonávaných rôznymi "vlkmi z Wall Street", ktorých následky boli často vyšetrované úradmi.
Teraz to vyzerá, že sa metóda vracia a nájde obľubu medzi start-upmi, ktoré na svoj vývoj nie sú schopné získať peniaze od privátnych investorov. To bol totiž aj prípad Nano Dimension.
Návrat mága
Zvrat nastal, keď sa do hry vložil známy 68-ročný izraelský kapitálový mág Itschak Shree. Vrátil sa a stal sa riaditeľom firmy a vykonal zmienenú reverznú fúziu. Na burze pre firmu získal 18 miliónov dolárov, čo by malo byť podľa slov jej zakladateľa Amita Drori dosť na dokončenie vývoja funkčného prototypu.
Podľa Shreema za rastom ceny akcií stojí záujem amerických investorov hladných po rýchlom zhodnotení aj ich izraelských kamarátov, ktorí chcú podporiť technológiu.
"Verí mi. Žiadny z izraelských investorov zatiaľ svoje akcie nepredal," pochválil sa Shree Bloombergu. Po tomto úspechu začal 68-ročný finančník Shree pomáhať aj ďalším firmám. Vlani dostal cez reverznú fúziu na burzy ďalšie dve izraelskej spoločnosti.
Otázkou je, či neslávne preslávená metóda našla prospešné uplatnenie. To sa uvidí až vo chvíli, keď podobné firmy v čele s Nano Dimension na trhu predstavia svoje produkty, alebo skrachujú.