Ešte len pred pár týždňami zasadol do kresla predsedu Európskej komisie a už ukázal kľúčový projekt pre starý kontinent. Jean-Claude Juncker predstavil plán na „nakopnutie“ investícií v únii. Najbližšie tri roky počíta s 315 miliardami eur. „Je to jednoduchá matematika. Ak bude Európa viac investovať, bude viac prosperovať a vytvárať viac pracovných miest,“ vyhlásil včera pri odhalení novinky v Európskom parlamente. Európska komisia pritom hovorí, že príležitosti na investovanie z nového projektu vidí aj na Slovensku. Hlavne v prípade rozvoja dopravy a energetiky, ale aj v oblasti vzdelávania.
Pomeru so súkromníkmi neveria
Srdcom novinky bude akýsi „euroval pre investície“. Brusel a Európska investičná banka do nového Európskeho fondu pre strategické investície vloží 21 miliárd eur. Zvyšné peniaze majú naliať ďalší investori vrátane súkromných. Spomínaných 21 miliárd má byť záruka, ktorá ich má presvedčiť, aby prispeli. „Každé euro z verejných zdrojov vo fonde prinesie pätnásť eur celkových investícií, ku ktorým by inak nedošlo,“ vysvetľuje Andrej Králik zo zastúpenia Komisie na Slovensku.
Experti však v tomto pláne vidia riziká. „Je veľmi odvážny a som voči nemu skeptický. Bude veľká výzva získať tak veľa peňazí od ďalších investorov vzhľadom na počiatočný kapitál,“ konštatoval ekonóm z inštitútu Bruegel Gregory Claeys. Okrem toho upozorňuje, že záplata je veľmi malá. Juncker ponúka 315 miliárd eur na tri roky. Investície v únii by však podľa Claeysa potrebovali takúto injekciu každý rok.
Experti však vo všeobecnosti novinku vítajú. „Určite je to krok správnym smerom, aj keď mám pochybnosti o jeho efektívnosti,“ hovorí analytik Moody's Analytics Tomáš Holinka. Veľkou neznámou stále zostáva, kde sa sľubované peniaze vezmú. „Skôr ako poskytovanie nových peňazí by pomohlo zjednodušenie pravidiel podnikania, väčšia flexibilita pracovného trhu či odstránenie zbytočnej byrokracie,“ dodáva. ?>
Sme spokojní
Slovensko je s novinkou spokojné a Junckerov krok víta. Podľa štátneho tajomníka nášho ministerstva financií Vazila Hudáka sa tieto peniaze použijú na rizikovejšie projekty. Aj také, do ktorých by nešla Európska investičná banka. „Tá sa snaží zachovať si najvyšší rating, preto je veľmi opatrná,“ hovorí Hudák. Slovensko je pritom v tomto smere popredu oproti Bruselu. Podobný fond, o ktorom hovorí Juncker, už máme. Slovenský investičný holding sa taktiež snaží skombinovať európske peniaze, hlavne tie z eurofondov, s peniazmi súkromných investorov. Celkovo by mohol dosiahnuť kapacitu dve miliardy eur. Podľa Hudáka je možné, že na financovaní niektorých veľkých projektov u nás budú oba fondy spolupracovať. Prípadnej konkurencie sa neobáva. „Len na Slovensku sme identifikovali projekty za 30 miliárd, v prípade celej Európskej únie je to za viac ako 1,5 bilióna eur. Dopyt po peniazoch na investície je tu teda výrazne väčší,“ tvrdí Hudák. Slovensko sa pritom môže zapojiť ako investor aj do Európskeho fondu pre strategické investície prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Túto možnosť však podľa Hudáka Slovensko ešte zváži.