Ďalšia kríza príde. Je len otázkou času, kedy. Dôvod je podľa analytikov jednoduchý. Problémy, ktoré finančnú krízu v roku 2008 spôsobili, neboli doteraz vyriešené. „Jedna z príčin krízy – nadmerný dlh a zlé investície z čias boomu, sa ešte nevyriešili, situácia sa len upokojila. Preto nemáme ekonomický rast, dlh rastie ďalej a vznik nových problémov je pravdepodobne len otázkou času,“ myslí si analytik Trim Broker Tomáš Plavec. Opatrenia, ktoré vlády a centrálne banky na riešenie problémov prijali, totiž poslúžili na kúpenie si času. Ten sa mal využiť na vyrovnanie sa s nimi. Opak sa však stal pravdou a len čo sa objavili náznaky ekonomického oživenia, politici rýchlo na systémové riešenia zabudli.
Problémy skryté pod kobercom
„Kríza sa vlečie tak dlho aj preto, že nebola vyriešená. V Európe trvá dodnes. Ďalšia kríza preto príde veľmi rýchlo,“ hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Problém podľa jej slov spočíva v tom, že v roku 2008 bolo na trhu mnoho nerovnováh, a tie sa nevyriešili. V USA je neustálym problémom rastúce zadlženie centrálnej vlády, obrovské zadlženie finančného sektora, ako aj veľký balík stratových úverov spred krízy. Tie boli len zamietnuté pod koberec, no stále sú vo finančnom systéme. V Európe je zase najpálčivejším problémom vysoké zadlženie štátov a deficitné rozpočtovanie.
Opatrenia, ktoré nasadili centrálne banky, pritom problémy len prehĺbili. Tým, že do systému napumpovali obrovské množstvo peňazí, zabránili tomu, aby sa odstránili neefektívne úvery, ktoré finančný sektor drží ešte spred krízy. „Keď sa situácia vyostrila, nebol čas na dlhodobé štrukturálne reformy. Teraz je však čas, bohužiaľ sa však nič také nedeje. Mnoho bánk na juhu Európy zatiaľ čaká na zásadný odpis problémových úverov,“ tvrdí analytik Saxo Bank Radim Dohnal. Lepšie nepostupujú ani štáty. Keď Európu v uplynulom roku naplno zasiahla dlhová kríza, viaceré krajiny mali problém získať na trhoch prostriedky na svoje fungovanie. Do hry preto vstúpila Európska komisia a ECB, aby situáciu upokojili. Následne sa prijali pravidlá, ktoré mali držať verejné financie členských štátov pod kontrolou. Neprešiel však ani rok a Brusel už zjemňuje svoju rétoriku. Štáty tak dostali zelenú na spomalenie konsolidácie. V prípade Slovenska to znamená, že namiesto pôvodne plánovaného deficitu 2,6 percenta HDP bude štát podľa návrhu rozpočtu hospodáriť s deficitom 2,9 percenta HDP.
Rizikom je juh aj realitná bublina
Ďalšia kríza tak podľa Šichtařovej príde a v Európe budú jej zdrojom pravdepodobne zadlžené južanské štáty. „Ďalším možným spúšťačom je situácia, ak by americká centrálna banka začala obmedzovať nákup dlhopisov razantnejšie ako trh predpokladá,“ domnieva sa. Nízke úroky, ktoré aktuálne na trhoch vďaka aktivitám americkej a európskej centrálnej banky sú, totiž vždy rozbehnú nejaký boom. S nižšími nákladmi na financovanie sú totiž investori ochotnejší ísť aj do rizika. „Vznikajú investície, ktoré by sa inak neuskutočnili. Vznikajú straty, ostávajú dlhy a prichádzajú krízy,“ myslí si Plavec. Aktuálne už podľa Plavca vidno realitný boom v niektorých oblastiach USA, ako aj na nemeckom a britskom realitnom trhu. „Zatiaľ je predčasné hovoriť o bubline. Ak tento vývoj bude ďalej pokračovať, bubliny sa skutočne môžu nafúknuť,“ dodáva Plavec.