Drastické škrty Európe škodia, tvrdí správa

Kým Spojené štáty sa po roku dokázali dostať späť na čelo v celosvetovom rebríčku konkurencieschopnosti, mnoho európskych štátov, vrátane Veľkej Británie či Francúzska, pokračuje v zostupe a nedávne opatrenia na zlepšenie ich fiškálnej pozície im na prospech príliš nie sú. Zväzujú rast a zvyšujú sociálne napätie, čo ekonomikám iba škodí. Vyplýva to zo štúdie vysokej školy IMD vo švajčiarskom Lausanne, ktorá prichádza uprostred debaty o potrebe revidovať politiku drastických rozpočtových škrtov.

Podľa rebríčka World Competitiveness Rankings sa do prvej štvorky okrem USA dostali Švajčiarsko, Hong Kong a Švédsko. Do najlepšej desiatky z Európy prenikli ešte Nóri a Nemci. Iné významné európske ekonomiky strácajú pozície už 16. rokom.

Výsledky porovnania podľa jeho autorov ovplyvnia debatu o úsporných opatreniach. "Zatiaľ čo eurozóna zostáva zaseknutá, mocný comeback Spojených štátov na čelo rebríčka konkurencieschopnosti spolu s lepšími správami z Japonska oživili diskusiu o šetrnosti," tvrdí Stephane Garelli z výskumného centra IMD.

Medián odhadov 83 ekonómov oslovených agentúrou Bloomberg prezrádza, že rast amerického HDP by tento rok mal spomaliť na 2%, oproti minuloročným 2,2%. V budúcom roku by sa malo dostaviť zrýchlenie na 2,7%, čo by bol najlepší výkon od roku 2006. Japonská ekonomika, ktorá je treťou najväčšou na svete, v minulom štvrťroku vzrástla o 3,5%, najrýchlejšie za uplynulý rok. Stále však pokrivkáva v raste vývozu, firemných investícií a miezd. Eurozóna väzí v najdlhšej recesii od svojho vzniku. Kontrakcia HDP trvá už šiesť štvrťrokov. Z veľkých krajín je Nemecko osamoteným ťahúňom a aj jeho rast je veľmi slabý - ekonomika sa dvíha pomalšie, než sa predpokladalo.

"Štrukturálne reformy sú nevyhnutné, ale predpokladom dosiahnutia konkurencieschopnosti je stále rásť. Drsnosť úsporných opatrení navyše až príliš často naráža na odpor obyvateľstva, "domnieva sa Garelli. Cestu z recesie by podľa neho mala zaručiť kombinácia dôrazu na priemysel, diverzifikáciu, export, investície do infraštruktúry, vzdelania a podpory malých a stredných podnikov, ďalej fiškálnej disciplíny a zachovania sociálnej súdržnosti. V poslednom menovanom bode IMD odkazuje na demonštrácie, ktoré v posledných rokoch zachvacujú Grécko, Portugalsko, Španielsko, Cyprus a ďalšie krajiny.

Predseda Európskej komisie José Barroso minulý mesiac vyhlásil, že úsporné opatrenia, ktorými sa európske krajiny snažia bojovať s dlhovou krízou, už možno dosiahli svoje limity, pretože im hrozí strata politickej a sociálnej podpory. "Hoci je táto politika v zásade správna, myslím si, že v mnohých smeroch dosiahla svojich limitov," povedal Barroso. "K tomu, aby bola politika úspešná, nestačí jej dôkladná príprava. Musí mať určitú minimálnu politickú a sociálnu podporu," dodal.

Barrosove slová niektoré médiá tlmočili ako koniec éry úsporných opatrení. Jeden z vysokých predstaviteľov EÚ však uviedol, že Barroso bol nezinterpretovaný a že k úsporným opatreniam neexistuje žiadna alternatíva. "Predstava, že sa teraz začne míňať na dlh a že obdobie úspor skončilo, je mylná," vyhlásil. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dala jasne najavo, že úsporné opatrenia a hospodársky rast podľa jej názoru nestoja proti sebe a že rozpočtová konsolidácia musí pokračovať. Hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard však pripustil, že zníženie vládnych výdavkov mohlo mať na ekonomiku výraznejší vplyv, než sa pôvodne predpokladalo.

Podľa IMD sa v Európe roztvára čoraz väčšiu priepasť. Kým Švajčiarka, Nórsko, Švédsko a Nemecko patria medzi "žiariace úspechy", viac ako polovicu "loserov", teda krajín, ktoré sa  od roku 1997 prepadli o viac ako päť miest, v rebríčku tvoria iné európskej krajiny. Veľká Británia skĺzla z 9. priečky v roku 1997 na súčasnú 18. Francúzsko sa v rovnakom období prepadla o šesť miest na 28. priečku.

Štúdia zároveň varuje, že južné krídlo eurozóny - Taliansko, Grécko, Španielsko a Portugalsko - nedostatočne diverzifikuje ekonomiku a obmedzuje výdavky. U Írska a Islandu podotýka, že krajiny potrebujú udržateľnú konkurencieschopnosť a že nekontrolovateľná expanzia by opäť mohla viesť ku katastrofe.

Spojené štáty sa z minuloročnej druhej priečky posunuli na prvé miesto vďaka zlepšujúcemu sa stavu finančného sektora, technologickým inováciám a úspechu tamojších veľkých spoločností. Silnou stránkou európskych šampiónov je fiškálna disciplína, dynamický sektor malých a stredných podnikov a tiež výkonnosť exportérov. V prípade skupiny BRICS bol vývoj zmiešaný. Rusko a Čína si podľa IMD polepšili, zatiaľ čo Brazília, India a Južná Afrika v rebríčku klesli.

(Zdroje: CNBC, Reuters, IMD, Bloomberg)