Na východe Slovenska sa bojuje o energiu. Tú v Humennom vyrába tepláreň spoločnosti Chemes veľkopodnikateľa Jána Molnára. Mesto z nej odoberá až 50 percent celkovej výroby tepla. Ak sa mesto od centrálneho zdroja Chemesu odpojí, cena energií pre odberateľov pôsobiacich v priemyselných parkoch Chemes a Guttmanovo sa razantne zvýši. „Kvôli tomuto zámeru hrozí, že dôjde k extrémnemu nárastu cien tepla v priemyselnom parku Chemes, čo bude pre firmy v ňom sídliace likvidačné,“ hovorí pre HN riaditeľ komunikačného odboru Priemyselného parku Chemes David Molnár. Reálne tak v Humennom hrozí strata až 1900 pracovných miest. Ďalšia tisícka je ohrozená v subdodávateľskom reťazci a službách. Mesto Humenné sa napriek prísľubu k problému nevyjadrilo.
Zvažujú odchod
Desiatky firiem podnikajúcich v areáli bývalého Chemlonu dosahujú ročný obrat viac ako 200 miliónov eur. Cena tepla je pritom pre výrobné firmy kľúčová. Zlacniť ju o 15 až 20 percent mala výstavba nového zdroja na biomasu. Projekt Chemesu za 11 miliónov eur však leží v šuplíku pre zamietavý postoj samosprávy. Na otázku, prečo samospráva odmieta odobriť investíciu do technológie na spaľovanie drevnej hmoty, neodpovedala. Okres Humenné pritom bojuje s 16-percentnou mierou nezamestnanosti. Na prácu tam čaká viac ako 5-tisíc ľudí. Odchod veľkých zamestnávateľov by dal regiónu tvrdý úder. Vznikla by tam ďalšia hladová dolina. „Viaceré firmy reálne zvažujú odchod. Nám ako odborárom ide o to, aby priemyselný park fungoval a dával ľuďom istotu zamestnania. Neustále upozorňujeme na situáciu, ktorá môže nastať,“ vraví predseda odborov švajčiarskej spoločnosti Nexis Fibers Ladislav Vinkler. Firma v súčasnosti zamestnáva 500 ľudí.
Chýba spoločná reč
Cenou tepla napríklad zamávalo presídlenie spoločnosti Muller Textiles Slovakia z priemyselného parku Chemes do neďalekej obce Myslina. Poplatky pre odberateľov v Humennom sa tak pohli smerom nahor. Riziko pre firmy pramení najmä z toho, že Chemes a radnica nevedia nájsť spoločnú reč v otázke ďalšej výroby a dodávok energií. „Ak príde k zvýšeniu cien energií a tepla, tak to bude pre firmy neúnosné. Výrobky stratia konkurencieschopnosť na trhu. O dva či tri roky už park vôbec nemusí existovať,“ dodáva Vinkler. Do sporov s mestom sa pritom Molnárova podnikateľská skupina dostáva i pri distribúcii tepla. Tú totiž zabezpečuje Humenská energetická spoločnosť, ktorej majiteľmi sú práve Chemes a mesto Humenné.
Odklon od biomasy
Humenská samospráva sa nepodpísala pod investičný zámer na modernizáciu technológií výroby tepla, ktorá je v súlade so schválenou energetickou koncepciou mesta. Poslanci pritom v novembri 2013 o jediný hlas odklepli nový nápad vybudovať zdroj energie na báze spaľovania zemného plynu. Zámer počíta s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou tepla a elektrickej energie s účasťou mesta Humenné. O mesiac nato vznikla v Žiline spoločnosť EEZ. Tá nedávno prišla na východ Slovenska s návrhom vybudovať v meste viacero zdrojov tepelnej energie „s použitím najmodernejšej technológie a minimalizovaním rozvodov tepla mimo vykurovaných objektov“. Na štvorcovom metri sľubuje domácnostiam ročnú úsporu troch eur.
Jej koncept sa zameriava práve na nich, ale počíta i s možnosťou osloviť firmy v priemyselnom parku. „Ak nám spoločnosť Chemes umožní inštalovať náš zdroj energií v areáli priemyselného parku, dokážeme podľa našich informácií zabezpečiť minimálne 25-percentné zníženie energetickej náročnosti,“ uvádza v stanovisku spoločnosti EEZ Milan Obrk. Ako tvrdí David Molnár, v takom prípade jednoznačne hrozí likvidácia parku. „Podniky sídliace a podnikajúce v parku sú technologicky previazané s teplárňou Chemes, takže nedokážu prijímať teplo z iného zdroja. Zámer mesta s neznámou firmou EEZ ich stavia do neriešiteľnej pozície,“ uzatvára.