Gréckej vláde sa síce podarilo na poslednú chvíľu odvrátiť štátny bankrot, ale ekonómovia varujú, že už na budúci rok mu opäť môže hroziť odchod z eurozóny. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Podľa najnovšieho prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 34 popredných svetových odborníkov, stále existuje nebezpečenstvo, že Grécko bude do konca roka 2016 prinútené opustiť eurozónu. Uviedlo to až 71 % z opýtaných, pričom 70 % z nich sa domnieva, že do konca tohto roka by malo byť Grécko v "bezpečí". Ale približne 50 % respondentov si myslí, že tretí záchranný balík pre Grécko vo výške zruba 86 miliárd eur nakoniec nebude stačiť.
A zatiaľ čo grécky premiér Alexis Tsipras predkladá parlamentu na schválenie jednotlivé reformy, ktoré sú podmienkou na začatie rokovaní o treťom záchrannom balíku, medzi odborníkmi narastajú obavy, že Atény budú mať problém zaviesť všetky požadované opatrenia.
Európski veritelia odmietajú sľúbiť reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, ktorá je aj podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) základom pre jeho stabilizáciu. Experti majú pochybnosti aj o tom, či sa Grécku podarí získať 50 miliárd eur z privatizácie.
Bez zmiernenia dlhovej záťaže však nebude ani tretí úver dostatočne veľký na to, aby Grécko zachránil, upozornil Peter Dixon, analytik londýnskej pobočky Commerzbank.
Veritelia plánujú dokončiť rokovania o podmienkach tretieho úveru do 6. augusta, aby mohli poslať Aténam prvú splátku už 17. augusta. Grécko má totiž 20. augusta splatiť Európskej centrálnej banke (ECB) dlh vo výške 3,2 miliardy eur.
Prezident ECB Mario Draghi sa minulý týždeň pridal k MMF a vyzval na zmiernenie dlhovej záťaže Grécka, čo by pomohlo jeho ekonomike zotaviť sa z recesie. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ale odmieta znížiť nominálnu hodnotu gréckeho dlhu a vyhlásila, že je pripravená zmierniť Grécku úverové podmienky. Podľa názoru viacerých ekonómov zadlženej krajine sa však bez odpisu z hodnoty gréckeho dlhu nepodarí udržať sa v eurozóne.