Slovenský dlh je problém. Prerastá nám cez hlavu

Odborník na medzinárodný platobný styk Ľuboš Pavelka hovorí o hrozbe vysokého verejného dlhu, skreslenom HDP Slovenska aj pozitívnych efektoch stabilizácie západoeurópskych hospodárstiev.

Myslíte si, že ekonomické ukazovatele, napríklad HDP na obyvateľa, sú skutočnými ukazovateľmi, že sa približujeme Západu?
Je to ťažké porovnávať podľa ekonomických ukazovateľov. HDP je klamlivý. Ak by sme aj Západ dobehli, náš HDP sa nedá porovnávať, ani keby bol rovnaký na obyvateľa, pretože je skreslený o rozdielny príjem, ktorý pôjde do štátneho rozpočtu.

Náš HDP je skreslený o podiel firiem, ktoré neplatia dane z príjmu. Čo z toho, keď budeme mať HDP na úrovni Európskej únie, keď to, čo štát vyberie na daniach vo vzťahu k HDP, už nezodpovedá priemeru únie.

Ako sme na tom v porovnaní so západom ohľadne verejného dlhu? Náš dlh je omnoho nižší ako napríklad rakúsky.
Verejný dlh je tiež zavádzajúci, lebo západné ekonomiky nemajú taký objem zahraničných investícií, ktoré boli spojené s investičnými stimulmi v podobe daňových prázdnin. V krajinách strednej a východnej Európy je dlh od úrovne 50% považovaný za kritický, kým v západných krajinách je to až od úrovne 90 percent.

Slovenský verejný dlh je momentálne na úrovni 54,9 percenta v pomere k HDP, avšak keby sme ho očistili od tých firiem, ktoré neplatia dane z príjmu z podnikateľskej činnosti, náš dlh by bol ešte vyšší, čiže už teraz pre nás jeho výška znamená vážny problém. Slovenský verejný dlh sa stane vo veľmi krátkej dobe pre našu ekonomiku neúnosný.

Ak by sa v budúcnosti zvýšili úrokové sadzby, ktoré sú v súčasnosti nastavené Európskou centrálnou bankou extrémne nízko, požičiavali by sme si ešte drahšie, úroky by nám rástli a dlh by nám prerastal cez hlavu.

Európa sa pomaly stabilizuje a hovorí sa o konci krízy. Ako a za aký čas sa oživenie hospodárstva v Európe prejaví aj na Slovensku?
O tom, či je kríza naozaj zažehnaná, sú veľmi vážne polemiky. Európske krajiny sa od roku 2008 výrazne zadlžili. Oživenie môže súvisieť s tým, že centrálne banky sa snažili pomôcť štátom a oživiť hospodársky rast pomocou lacných úverov. Keby úroky mali byť na úrovni toho, čo bolo pred krízou, je otázne, či by krajiny mohli hovoriť o nejakej stabilizácii.

Pokiaľ oživenie západných ekonomík bude zdravé, pokiaľ nenastane len kvôli extrémne nízkym úrokovým sadzbám, ale bude trvalejšieho charakteru, tak aj keby bol rast skromný, budeme na ňom profitovať, pretože sme otvorená ekonomika.

Pred príchodom krízy mala únia smelé plány, podľa ktorých sa mali postupne minimalizovať rozdiely medzi bohatými západnými štátmi a chudobnejším východom. Teraz, keď to vyzerá, že je kríza za nami, myslíte si, že sa vrátime k plneniu pôvodných cieľov a konkrétnejšie sa vytýčia kroky smerujúce k zníženiu regionálnych rozdielov v zamestnanosti, vzdelávaní, sociálnom systéme a pod.?
Ja si myslím, že už v minulosti mnohé chudobnejšie regióny získali pomerne významné finančné prostriedky jednak na budovanie alebo na zlepšenie infraštruktúry, čo bolo veľmi dôležité, a jednak financie smerovali k malým a stredným podnikateľom napr. v agropodnikaní alebo v turistickom ruchu práve v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Prostriedky napomohli tomu, že daný región sa stal aj zaujímavou destináciou z hľadiska turistického ruchu.

Pomohlo to tiež zvýšeniu zamestnanosti z pohľadu malých a stredných podnikateľov atď. a ja si myslím, že tieto ciele bude únia sledovať aj v budúcnosti. Bude znižovať úroveň regionálnych rozdielov a tým pádom aj zvyšovať zamestnanosť. Ale samozrejme, pokiaľ je región zaostalejší, potenciálni investori nemajú taký záujem do toho regiónu investovať a potom by sa tie rozdiely ešte viac prehĺbili. Ja som ale toho názoru, že tie rozdiely sa v posledných rokoch práve prostredníctvom infraštruktúry a rozvoja turistického ruchu znížili.

Ako by mala vláda zareagovať na očakávaný hospodársky rast? Ako by mohla napríklad podporiť malé a stredné podnikanie na Slovensku?
Vláda im bude môcť vyjsť v ústrety možno tým spôsobom, že ešte viac zatraktívni zamestnávanie mladých ľudí prostredníctvom napríklad absolventskej praxe, a takisto aj ľudí nad 55 rokov napríklad tým, že by znížili odvody buď priamo firmám alebo zamestnancom.

Nemecká ekonomika sa výrazne oživila. Nemecko je náš najväčší obchodný partner, môžeme teda v blízkej dobe očakávať pozitívne dopady, ktoré sa prejavia v slovenskej ekonomike? Môže sa zvýšiť objem vzájomného obchodu?
Samozrejme, to sú spojené nádoby. Keď sa darí Nemcom, tak sa darí aj nám. Veľký objem našej produkcie je určený práve na nemecký trh. Otázne je, koľko z toho sa pretaví do daňových príjmov. Ak sa zvýšenie produkcie dotkne najmä firiem, ktoré patria medzi nejakú top desiatku firiem, ktoré majú daňové prázdniny, tak sa to prejaví v pomerne malom rozsahu len sekundárnymi efektami, že tie firmy prijmú viac ľudí alebo zvýšia počet hodín, ktoré tí zamestnanci odpracujú navyše a z toho sa platia dane, odvody, atď., čo prispeje ku konsolidácii verejných financií na Slovensku, ale len sekundárne.